Threema už nie je ani pre sudcov údajná, Kočnerovu komunikáciu už čítala aj súdna rada

„Už je na mieste prestať hovoriť o komunikácii z Threemy ako o údajnej,“ povedal predseda osobitnej komisie súdnej rady Dušan Čimo. Je jedným z dvoch členov tejto komisie, ktorí mali možnosť nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu policajného tímu Hmla. Ten vyšetruje podozrenia okolo sudcov.

Podľa Čima sa komisia snažila konfrontovať medializovanú komunikáciu z Kočnerovej Threemy s tým, čo je v spise. Hovorí o vysokej pravdepodobnosti pravosti. Doposiaľ stihli preštudovať zhruba polovicu spisu.

Prvé závery komisie by mali byť zrejmé už v utorok, kedy bude zasadať súdna rada.

Komisia pripravuje podklady pre všetkých členov rady, aby vyhodnotili, či odporučia predsedníčke Lenke Praženkovej, aby na niektorých z podozrivých sudcov podala disciplinárny návrh. Čimo potvrdil, že vďaka vypočutiam sa posunula komisia vpred.

Vo štvrtok si „predvolali“ podpredsedníčku Najvyššieho súdu Jarmilu Urbancovú, ktorá sa v Threeme spomína, ale aj predsedu Krajského súdu v Bratislave Ľuboša Sádovského. Ten musel vysvetľovať, ako je možné, že zhodou okolností v kauze Kočnerových zmeniek dostala prípad na rozhodnutie sudkyňa Andrea Haitová.

Kočner totiž vopred v Threeme avizuje, že práve sestra bývalej štátnej tajomníčky Moniky Jankovskej bude na odvolacom súde jeho kauzu riešiť.

Sádovský presviedča, že išlo skutočne o náhodný výber a podozrenia nie sú namieste.

Po ponížení prišlo vypočutie

V ťažšej situácii sa ocitla podpredsedníčka Najvyššieho súdu Urbancová. Po zverejnení správ z Kočnerovej Threemy sa cítila podvedená, ponížená a sklamaná. Priznala sa, že bola v kontakte so sudcom Vladimírom Sklenkom, no netušila vraj, že sa tak stáva spojkou pre Kočnera. Túto verziu zopakovala aj pred členmi osobitnej komisie súdnej rady.

Ešte pred vypočutím bolo jasné, že Urbancová, ktorá v súčasnosti Najvyšší súd vedie, to nebude mať pred komisiou jednoduché. Dvaja z jej piatich členov – Dušan Čimo a sudkyňa Elena Berthotyová, ktorí sú jej kolegovia z Najvyššieho súdu – sa podpísali pod výzvu, aby odstúpila z funkcie. Vysvetľovanie Urbancovej pred komisiou napokon trvalo vyše hodiny.

Sklenka bol priateľ, o Kočnerovi netušila

Urbancová naďalej trvá na tom, že nemá dôvod odstúpiť zo svojej funkcie. „Nenechám sa tlačiť do ničoho, nie som si vedomá žiadneho morálneho ani odborného zlyhania,“ skonštatovala.

„Nemôžem niesť zodpovednosť za rozhovor dvoch osôb, o ktorom nič neviem,“ reagovala s tým, že trvá na tom, že netušila o tom, že Sklenka bol v kontakte s Kočnerom. „Dodnes neviem, je mi záhadou, ako sa oni mohli spoznať a stretnúť,“ povedala.

Po vypočutí mala pocit, že aj kolegov z komisie presvedčila a už tak netlačia na jej demisiu.

Čimo si to však nemyslí. Po zasadnutí skonštatoval, že sa vlastne nič zásadné nezmenilo. Výzva na odstúpenie Urbancovej totiž súvisela s tým, že pri takej nízkej dôveryhodnosti justície očakávali od podpredsedníčky, že pôjde príkladom. Jej odstúpenie mal byť signálom, že sa snaží o zvyšovanie dôveryhodnosti súdnictva.

„Brali sme to ako apel,“ dodal Čimo s tým, že funkcionári by mali ísť ostatným sudcom príkladom.

Od Majského, Kotlebu až po voľbu v súdnej rade

Tém, ktoré sa v súvislosti s Urbancovou spomínajú v Threeme, je niekoľko. Pre Kočnera a Sklenku bola „prútikom“. Tak ju prezývali vo svojich správach cez šifrovanú aplikáciu.

Kočnera zaujímala téma rozpustenia ĽSNS. Už v marci 2018 písal svojej volavke Alene Zsuzsovej, že Najvyšší súd návrh generálneho prokurátora zamietne. „Súd povie, že nie sú fašisti.“

A to sa v apríli tohto roku aj stalo. V senáte, ktorý o tom rozhodoval, bola aj Urbancová a od nej sa mal dozvedieť, že o Kotlebovcoch súd nerozhodne skôr ako v máji 2018, pretože sa čakalo na voľbu podpredsedu Najvyššieho súdu.

Išlo o voľbu, v ktorej Urbancová kandidovala. Sklenkovi mala podľa komunikácie s Kočnerom hovoriť o tom, aké má šance v súdnej rade, ktorá ju mala voliť, a ktorých členov treba získať. Sudca informácie odovzdával Kočnerovi. „Jarinke pomôžem, čo budem vedieť,“ reagoval mafián.

Tým však okruh tém vzájomnej komunikácie, do ktorej zatiahli aj Urbancovú, nekončí. Riešili aj kauzu Jozefa Majského, ktorému hrozilo niekoľkoročné väzenie za tunelovanie nebankových subjektov BMG a Horizont. Ide o nekonečnú kauzu a Kočner chcel cez „prútika“ zistiť, kto je „dobrý kamoš“ so sudkyňou Janou Serbovou.

Tá bola členkou senátu, ktorý mal o Majskom rozhodovať. Okrem nej aj Gabriela Šimonová či Alena Šišková, súčasná kandidátka na predsedníčku Najvyššieho súdu.

Kočner mal informácie, že Serbová nechce uznať Majského zdravotný stav, ktorý mal byť taký zlý, že by nemohol ísť do väzenia. Sklenka písal Kočnerovi, že sa od Urbancovej dozvedel, že s touto sudkyňou nevie pohnúť „nikto“.

Napokon kauza skončila tým, že konanie s Majským je prerušené, a to pre jeho zlý zdravotný stav. Akým pomerom hlasov tento senát rozhodol, nie je zrejmé.

Komunikáciu priznala, veľa však popiera

Urbancová poprela, že by so Sklenkom riešila sudkyňu Serbovú. Pokiaľ ide o tému voľby, tú nepoprela, ale vylúčila, že by žiadala o pomoc pri získavaní hlasov v súdnej rade.

Prečo hlasovanie dopadlo presne tak, ako sa spomínalo v Threeme? Urbancová vysvetlenie nemá. Tvrdí, že v tom čase o voľbe „všetci špekulovali“.

„Poznám členov súdnej rady, kto berie moje názory a kto je vyslovene proti. O menách sme sa so Sklenkom určite nebavili,“ povedala. Nevylúčila, že bez jej vedomia pre ňu s Kočnerom zháňal podporu, i keď nevie, prečo by to robil.

Urbancová tiež povedala, že rovnako ako voľbu podpredsedu Najvyššieho súdu každý riešil aj rozpustenie ĽSNS. „Každý sa zaujímal o to, kedy konečne rozhodneme,“ vysvetľovala po vypočutí komisie. Rozhodovanie vraj trvalo veľmi dlho, lebo bolo náročné a sudcovia si museli študovať veľa európskej judikatúry.

„Určite sme sa však nebavili o tom, ako rozhodneme. O tom sme sa totiž v senáte dohodli týždeň pred rozhodnutím,“ dodala Urbancová.

Podozrenia z Threemy riešila aj prezidentka

Nie je to pritom len súdna rada, ktorá neustále rieši Kočnerovu komunikáciu a podozrenia, ktoré z nej voči sudcom vyplývajú. Opakovane ju pripomína aj prezidentka Zuzana Čaputová a nevyhla sa tomu ani vo štvrtok pri menovaní šestice nových sudcov.

Pripomenula im, že sa sudcami stávajú v čase, „kedy so znepokojením sledujeme, ako sa sudcovia sami, ale aj celý sudcovský stav vyrovnáva s tými, ktorí vo svojej funkcii zlyhali“. Prezidentka zdôraznila, že sudcovská nezávislosť nie je súkromné právo sudcov, ale ústavné právo všetkých našich občanov.

Varovala ich pred tlakmi, ktoré ich na sudcovských postoch čakajú. „Všetkým tlakom a zvodom je nevyhnutné odolať, lebo každým svojím rozhodnutím budete spoluvytvárať vnímanie a prestíž sudcovského stavu,“ upozornila Čaputová. Novým sudcom zaželala, aby si „uchovali pocit sebaúcty, nezávislú myseľ a dostatok odvahy vo vašom, pre spoločnosť tak veľmi dôležitom poslaní“.

Prezidentka o nových sudcoch hovorila ako o novej nádeji justície. S akými pocitmi sa im teda teraz nastupuje na súd? „So zmiešanými, ale s odhodlaním,“ reagovala Zuzana Salajová, ktorá bude pôsobiť v Kežmarku. Správy z Threemy vnímala vraj ťažko a kriticky.

„Je to zlyhanie, a dnes už môžem povedať, nás sudcov,“ povedala na Kočnerovu Threemu Eva Dobríková, ktorá nastupuje na súd do Komárna. Priznala, že samoočista justície nefunguje tak, ako by mala.

A ako by chcela sama prispieť k lepšiemu obrazu súdnictva? „Svojou prácou, nezávislou mysľou, rýchlym rozhodovaním, priamosťou a čestnosťou,“ skonštatovala Dobríková, ktorá priznala, že po nástupe na súd nebude mať problém ani so zverejňovaním svojej tváre. „Je to povinnosť sudcu vysvetliť svoje rozhodnutie,“ povedala.