Človek stonásobne urýchlil vymieranie živočíšnych druhov
Naše aktivity sú zodpovedné za masívne vymieranie druhov, ktoré nemá v histórii ľudstva žiaden precedens, tvrdia vedci.
Vedci si myslia, že sme vstúpili do nového, v poradí už šiesteho masového vymierania živočíšnych druhov na Zemi.
Za masové vymieranie označujú vedci stav, keď vymrie viac ako 5 percent všetkých živočíšnych druhov na Zemi v období, ktoré je – z geologického hľadiska – krátke, píše Live Science. K poslednému vymieraniu takýchto rozmerov došlo pred 65 miliónmi rokov, keď zrejme náraz asteroidu do Zeme spôsobil vyhynutie dinosaurov.
Tentokrát je však masové vymieranie živočíšnych druhov späté s ľudskou aktivitou. Minulý týždeň o tom publikoval štúdiu Gerardo Ceballos z Universidad Nacional Autónoma de México a jeho tím v časopise Science Advances.
Život na Zemi existuje 3,5 miliardy rokov. Odhaduje sa, že za tú dobu vyhynulo viac ako 99 percent všetkých druhov, ktoré kedy žili na Zemi.
V súčasnosti žije na Zemi okolo 10 miliónov rastlinných a živočíšnych druhov, z nich okolo 2 milióny v mori. Viac ako 1 milión z nich sme popísali, okolo 90 percent na to stále čaká.
Stonásobne rýchlejšie
Ceballos a tím si myslia, že miera vymierania živočíšnych druhov v 20. storočí je kvôli ľudským aktivitám až viac ako 100-násobne rýchlejšia ako bez nich.
„Naše aktivity sú zodpovedné za masívne vymieranie druhov, ktoré nemá v histórii ľudstva žiaden precedens. V histórii života na Zemi sme takýchto vymieraní zaznamenali len niekoľko,“ konštatoval Ceballos pre Live Science.
Vedci najprv stanovili takzvanú „základnú mieru vymierania živočíšnych druhov“. Do nej sa nezapočítava vymieranie v dôsledku ľudských aktivít. Čo sa týka cicavcov, v minulosti panovalo presvedčenie, že si tento typ vymierania, za ktoré nemôže človek, vyžiada vymretie jedného živočíšneho druhu z 10-tisíc za obdobie 100 rokov. V novej štúdii zdvihli bádatelia toto číslo na dvojnásobok.
Bádatelia vychádzali z dát Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN). Ide o organizáciu, ktorá sa zaoberá ochranou prírody a hľadaním riešení pre environmentálne problémy, ktorým ľudstvo v súčasnosti čelí.
Počet živočíšnych druhov (stavovce, cicavce, vtáky, plazy, obojživelníky a ryby), ktoré vymreli od roku 1500 a 1900. „Vysoko konzervatívny odhad“ počítal len s vyhynutými druhmi, „Konzervatívny odhad“ rátal s vyhynutými druhmi, vyhnutými druhmi v divočine a potenciálne vyhynutými druhmi. Reprofoto – Ceballos a tím (2015)
Od roku 1500 vyhynuli stovky stavovcov
IUCN zhromažďuje záznamy o ohrozených a vyhynutých druhoch. Vedci mali k dispozícii údaje od roku 1500 do súčasnosti.
„Od roku 1500 sme zdokumentovali 338 vyhynutí stavovcov. Ďalších 279 druhov zoznamy vedenú ako „vyhynuté v divočine“ alebo „potenciálne vyhynuté“. To dáva celkový počet 617 stavovcov. K najviac vyhynutiam došlo v ostatných 114 rokoch,“ píše Ceballos a tím v štúdii.
Vedci zostavili dva scenáre vyhynutí. Do prvého, „vysoko konzervatívneho“, zaradili iba vyhynuté druhy. Do druhého, „konzervatívneho“, dali aj živočíchy „vyhynuté v divočine“ a „potenciálne vyhynuté“.
„Vysoko konzervatívny model“ – „vyhynuté druhy“ cicavcov, vtákov, stavovcov a iných stavovcov od roku 1500. Reprofoto – Ceballos a tím (2015)
Čo sa týka stavovcov, bez vplyvu človeka by od roku 1900 malo vyhynúť 9 z nich. Z „konzervatívneho modelu“ však vyplynulo, že v danom období vyhynulo až 477 druhov stavovcov – z nich bolo 69 cicavcov, 80 vtákov, 24 plazov, 146 obojživelníkov a 158 rýb.
„Konzervatívny model“ – „vyhynuté druhy“, „vyhynuté druhy v divočine“ a „potenciálne vyhynuté druhy“ cicavcov, vtákov, stavovcov a iných stavovcov od roku 1500. Reprofoto – Ceballos a tím (2015)
„Veľmi nás prekvapilo, aké zlé to je,“ povedal Ceballos podľa Guardian. „Je to veľmi deprimujúce, pretože sme použili najkonzervatívnejšie odhady. Aj tak je miera vymierania oveľa vyššia ako za normálnych okolností. To znamená, že sme vo fáze masívneho úbytku druhov,“ dodal.
Štúdia nadväzuje na výskum, ktorý minulý rok publikoval Rodolfo Dirzo z univerzity v Stanforde a jeho tím v časopise Science. Z dát, ktoré uverejnili, vyplýva, že sme od roku 1500 prišli o viac ako 300 druhov stavovcov. Veľkosť populácií tých, ktoré prežili, je proti obdobiu spred 500 rokov v priemere o 25 percent nižšia.
Od biodiverzity sme závislí
Medzi príčiny, ktoré vedú k vymieraniu druhov, patria: znečisťovanie prostredia, strata prirodzeného prostredia živočíchov, zavádzanie inváznych rastlín a živočíchov do nových lokalít, kde devastujú pôvodné druhy, klimatické zmeny a okyslenie oceánov, píšu Ceballos a tím a Live Science.
Otázka je, prečo by nás to malo zaujímať. „O pár živočíšnych druhov viac alebo menej, komu na tom záleží,“ mohol by niekto namietnuť. „Jedna odpoveď na túto otázku poukazuje na to, čo pre nás príroda robí. Či opeľuje naše plodiny, čistí vodu, dáva nám ryby na jedenie alebo vlákna, z ktorých tkáme oblečenie, od biodiverzity sme závislí,“ hovorí James Dyke z univerzity v Southamptone pre IFL Science.
„Vždy, keď stratíme nejaký druh, narúšame možnosti Zeme poskytnúť nám svoje environmentálne služby,“ dodáva Ceballos pre Live Science.
Dostupné z: DOI: 10.1126/sciadv.1400253.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
