Denník N

Pripravme sa na menšinový kabinet či predčasné voľby. Alebo vládu prezidentky

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Dlhodobý vývoj volebných preferencií, nesystémová ĽSNS a roztrieštenosť straníckeho systému naznačujú, že Slovensko môže čakať po februárových voľbách pat.

Noc z 29. februára na 1. marca budúceho roka nemusí priniesť jasnú odpoveď na to, či Slovensku bude ďalej vládnuť Smer. Alebo opozícia.

Vládne strany síce výrazne stratili na svojej popularite a pravdepodobnosť, že by po voľbách dokázali poskladať väčšinu, je v podstate extrémne malá, no je tu demokratická opozícia rozdelená do veľkého počtu strán, viaceré z nich s veľkou pravdepodobnosťou, že sa nedostanú do parlamentu.

Ďalej je tu politická kombinatorika. Kto s kým áno a kto s kým nie. Hlavne to, kto s kým nie. So Smerom a SNS sa zaviazali nespolupracovať koalícia PS/Spolu aj strany Za ľudí, SaS, OĽaNO a KDH. Spoluprácu si nevedia predstaviť ani v Sme rodina.

Most-Híd je na tom lepšie. S ním v podstate nechce vládnuť len OĽaNO. Ak by päť percent Most-Híd predsa len získal, obe strany budú asi pre parlamentnú väčšinu kľúčové.

A nakoniec treba myslieť aj na antisystémovú ĽSNS. S ňou nechce ísť do (otvorenej) spolupráce nikto. Zároveň však táto strana blokuje nemalý a možno rozhodujúci počet kresiel.

Ústava však bezvládie nepripúšťa. Pozrime sa na to, aké možnosti sa ponúkajú, ak by sa väčšina v parlamente po voľbách nenašla.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Parlamentné voľby 2020

Teraz najčítanejšie