Denník N

Mediabriefing logoMediaBrífing: Šesť (sci-fi) vecí, ktoré by zlepšili naše médiá

MediaBrífing je piatkový newsletter o médiách a žurnalistike. Tento týždeň sa okrem iného dočítate:

  • Aké inštitúcie môžu zlepšiť naše médiá.
  • Google mení pravidlá politickej reklamy.
  • Martin Daňo dlhuje štátu už 826-tisíc eur.
  • Dve tretiny stredoškolákov nevedeli rozlíšiť sponzorovaný obsah od novinárčiny.

Ilustrácia: The Old vs. The New Guard Newsroom / Nathan Hackett / CC

Oslávili sme 30 rokov od Nežnej revolúcie a opäť sme bilancovali, kam sa naša spoločnosť za ten čas (ne)posunula. Teraz si poďme predstaviť, čo by sa mohlo počas ďalších 30 rokov zmeniť, aby sa ešte viac zlepšili naše médiá.

Stav žurnalistiky má totiž obrovský vplyv na úroveň verejnej debaty v krajine a jej schopnosť veci pomenúvať, meniť a zlepšovať.

1. Vyššia transparentnosť

Novinári nemôžu fungovať len ako uzavretá skupina elít, ktorých profesia je zahalená rúškom tajomstva. Musia si budovať vzťah s čitateľmi a musia proaktívne ukazovať, v čom spočíva novinárska práca, aké dilemy v nej riešia a ako prišli k dôležitým rozhodnutiam. Manifestovať objektivitu či nezávislosť nestačí, je potrebné dosiahnuť väčšiu otvorenosť.

V tomto smere sme zaznamenali v uplynulých rokoch viditeľný posun, no transparentnejšia žurnalistika stále nie je priemyselným štandardom. Pritom dobre vidieť, že ak ľudia nerozumejú etike, procesom či motiváciám novinárov, veľmi ľahko skĺznu k nelichotivým domnienkam.

2. Mediálny ombudsman

V niektorých zahraničných médiách fungujú redakční ombudsmani. Nie sú to PR manažéri či hovorcovia, ale skúsení novinári, ktorí zastupujú čitateľov pred ostatnými novinármi. Spracúvajú spätnú väzbu, získavajú stanoviská od redakcie alebo odborníkov, analyzujú novinárske pochybenia a prinášajú odporúčania. Od redakcie bývajú nezávislí, keďže musia kontrolovať aj prácu editorov a šéfredaktora.

Pochopiteľne, svetové redakcie, ktoré majú stovky zamestnancov, si ombudsmana môžu dovoliť. U nás by to bolo zložitejšie. Niektoré redakcie sa však môžu dohodnúť, zvoliť si a financovať spoločného ombudsmana, ktorý by na ich prácu dozeral. Jeho činnosť by mohla prispieť k odhaleniu slabín médií, k zlepšeniu novinárčiny a zvýšeniu jej dôveryhodnosti.

V Spojených štátoch napríklad časopis Columbia Journalism Review vytvoril externých ombudsmanov pre najväčšie médiá – denníky New York Times, Washington Post a televízie CNN a MSNBC. U nás kedysi fungoval projekt Slovak Press Watch, ten sa však skončil ešte v roku 2010 a odvtedy nemá adekvátneho nástupcu.

3. Mediálni analytici a kvalitné katedry žurnalistiky

Kedy ste naposledy zachytili názor slovenského odborníka na žurnalistiku z niektorej vysokej školy? Aké výskumy títo ľudia robia? Aký je ich príspevok ku kvalifikovanej debate o médiách? Prečo nepočuť ich hlas, keď politici o novinároch klamú a útočia na nich?

Sme v situácii, keď si svoju prácu navzájom komentujú najmä konkurenční novinári. Chýbajú nám odborné názory a posudky z akademického prostredia, ktoré by sa mohli na problémy pozerať s odstupom, v širšom kontexte a nezávislejšie.

Na našich školách dozrieva nová generácia akademikov, ktorí neštudovali na Leningradskej univerzite, a môžu priniesť moderné myslenie. Mali by však urobiť všetko preto, aby

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Médiá

Mediabriefing logoMediaBrífing

Komentáre, Slovensko

Teraz najčítanejšie