Denník N

Etnológ, ktorý sprevádzal Havla v rómskej osade: Po vojne ešte Rómov nepovažovali za lenivých

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Etnológ Arne Mann sa takmer celý profesionálny život venoval kultúre Rómov. Skúmal, ako sa menilo ich postavenie už od 18. storočia – ako sa ich kultúru snažila potlačiť už Mária Terézia, aj komunisti. V rozhovore hovorí, ako kedysi fungoval vzťah medzi rómskym a väčšinovým obyvateľstvom.

Arne Mann spomína aj na to, ako v roku 1990 sprevádzal Václava Havla po rómskych osadách na východe Slovenska. „Prišla k nemu Rómka a hovorí: ‚Jéj, súdruh prezident!‘ Havel sa zabával a povedal: ‚Já jsem snad všechno, kromě soudruha.‘“

Arne Mann získal ocenenie Lúč z tmy, ktoré je určené pre osobnosti presadzujúce zlepšenie postavenia rómskej menšiny. Organizuje ho združenie eduRoma.

K záujmu o rómsku kultúru ste sa dostali zaujímavo – cez filmy Martina Ťapáka s ľudovou tematikou. Chceli ste ísť študovať film, a preto ste tri roky pracovali ako asistent vo filmových ateliéroch na Kolibe. Kedy ste stretli prvého Róma?

Dlhé roky som robil asistenta aj na folklórnych festivaloch, vo Východnej aj v Detve. Robil som aj u scénografa Viliama Grusku, ktorý pripravoval vo Východnej netradičné a novátorské programy. Mal napríklad cyklus Rodokmeňov zeme – o ľudoch z hôr, pltníkoch a v rámci toho sa rozhodol jeden program venovať aj Rómom. V roku 1985 sme teda začali chodiť do terénu, každú sobotu a nedeľu, po celý rok. Od najvýchodnejšieho Trebišova až po Karlove Vary.

Čo ste chceli zistiť?

Nebol to pre nás len folklór. Chceli sme spoznať ich spôsob života, načítaval som si dejiny Rómov. Vtedy sa mi to zdalo ako exotická téma, aj som tak k tomu pristupoval.

V rozhovore pre český Etnologický ústav spomínate, že keď ste cestovali po rómskych osadách v roku 1985, každý večer ste museli hlásiť manželke, že ste nažive. Báli ste sa vtedy aj vy sám?

Áno, pamätám si, ako som jej telefonoval z Trebišova, že žijem. Stereotypy sme mali v sebe všetci. Ešte predtým, než som sa začal zaoberať Rómami, som sa venoval vysťahovalectvu Slovákov do Ameriky. Vtedy som prešiel celú dedinu a pred rómskou osadou som sa otočil a išiel naspäť. Bol to iný svet, ktorý ma nezaujímal.

Odbehnime na chvíľu od Rómov, pri skúmaní navrátilcov z Ameriky ste zistili napríklad to, že pitie piva priniesli na východ Slovenska práve „amerikáni“. „Na severovýchodnom Slovensku dovtedy pili iba pálenku, ale muži pracujúci v amerických baniach sa naučili piť pivo,“  hovoríte v rozhovore.

Áno, presne tak. Vplyvy boli vo všetkých zložkách ľudovej kultúry. V strave, odeve, v obrábaní pôdy, ale najmä v bývaní – dodnes stoja na východnom Slovensku „amerikánske domy“.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Slovensko

Teraz najčítanejšie