Denník N

Čo sú to Za ľudia?

Nad rozliatym mliekom je zbytočné horekovať, treba ho utrieť.

Štvrtková partia sa skončila tak, že tá najhoršia karta (zodpovednosť za nedohodu) ostala Andrejovi Kiskovi. Nepochybujme o tom, že túto stigmu on, jeho kolegovia aj voliči v priebehu kampane unesú, ale zlý pocit ostane. Presnejšie, bude prehĺbený.

Ak niečo takpovediac od začiatku sprevádza bývalého prezidenta a blahých čias najdôveryhodnejšieho politika s opodstatnene úctyhodným renomé, je to fenomén, ktorý môžeme označiť ako nestálosť, nejasnosť, hmlisté očakávania bez koncovky. Teda váhavosť a prieberčivosť, čo sú vlastnosti, ktoré sa prisudzujú skôr rozprávkovým princezničkám ako politikom z reálneho života.

Kiska zjavne rád naťahuje čas. A okolie. Tomu sa dá rozumieť, z toho lepšieho konca je to úzkostlivá opatrnosť. No z toho druhého nerozhodnosť či dokonca neúprimnosť.

Nemusíme sa vracať k úmornému čakaniu, či a kedy a ako sa rozhodne po skončení mandátu prezidenta pre náročnejšiu dráhu straníckej politiky. A nemusíme sa už ani donekonečna pitvať v tom, čo dodnes zrozumiteľne nevysvetlil. Teda načo bolo dobré zakladať Za ľudí, ak sa mohol stať lídrom už etablovanej dvojkoalície na vzostupe, teda PS/Spolu.

Na charakteristiku politika Kisku bohato stačí včerajší deň. Pri všetkom rešpekte k jeho minulým zásluhám treba povedať, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Andrej Kiska

Komentáre

Teraz najčítanejšie