Denník N

Ako Brežnev súdruhom oznámil, že má prázdne vrecká a nemá pre nich dosť ropy

V Kráľovskom Chlmci 24. septembra 1959 takto slávnostne otvárali výstavbu ropovodu Družba. Foto - Archív TASR
V Kráľovskom Chlmci 24. septembra 1959 takto slávnostne otvárali výstavbu ropovodu Družba. Foto – Archív TASR

Širšie súvislosti pádu komunistických režimov v roku 1989.

Autor je historik a politológ, pôsobí na Viedenskej univerzite

Dňa 1. februára 1982 sa v Prahe zišli členovia Ústredného výboru KSČ na jednom zo svojich pravidelných rokovaní. Tretím bodom programu bolo prerokovanie a schválenie uznesenia vlády Československej socialistickej republiky č. 29 z 28. januára t. r. ohľadne postavenia a ďalšieho rozvoja civilného letectva v Československu do roku 1985.

Pripojené stanovisko oddelenia straníckej práce v priemysle, doprave, stavebníctve a službách ÚV (príloha č. 2) uvádzalo, že „důvodem předložení zprávy je nutnost zabezpečit rozvoj čs. civilní letecké dopravy při výrazném omezovaní limitů leteckých pohonných hmot“. Medzi rokmi 1979 a 1981 sa totiž limit a aj reálna spotreba leteckého paliva znížili o 14 percent, pričom v roku 1982 bola naplánovaná redukcia o ďalších 14 percent a zostupný trend mal výhľadovo pokračovať až do roku 1985.

Stanovisko ďalej konštatovalo, že uznesenie je prijímané v nadväznosti na racionalizačné opatrenia z roku 1980, keď došlo k zvýšeniu cien leteniek na vnútroštátnych letoch a k celkovému uzatvoreniu šiestich letísk, čo prinieslo redukciu 470 pracovných miest.

V skutočnosti boli škrty ešte tvrdšie. Ako uvádza hodnotiaca správa, ktorú pod názvom Zpráva o plnění politicko-hospodářských úkolů v Československých aeroliniích prerokoval sekretariát ÚV 6. decembra 1983, v priebehu rokov 1981 a 1982 aerolínie znížili svoju spotrebu až o 67 percent. V „spriatelených krajinách socialistického tábora“ situácia pritom nebola o nič lepšia: v Maďarsku a vo východnom Nemecku boli vnútroštátne spoje zastavané úplne, v Bulharsku, podobne ako v Československu, výrazne obmedzené. Jedinou leteckou spoločnosťou, ktorej sa obmedzenia nedotkli – uvádzala správa – bol Aeroflot.

Úsporné opatrenia

Ani zďaleka to však nebolo tak. Jurij Mamsurov, námestník ministerstva civilného letectva ZSSR, totiž už v roku 1979 pre Vozdushni Transport pripustil, že nedostatok paliva ohrozuje bezpečnosť a pravidelnosť spojov, ktoré Aeroflot prevádzkuje. Problémy sa pritom nedotýkali len aerolínií, ale hĺbkovo zasiahli všetky sektory. Z tohto dôvodu Politbyro a sovietska vláda nariadili program úsporných opatrení, ktorého cieľom bolo zvýšiť disponibilné rezervy pohonných hmôt.

Uvedené vyjadrenie Mamsurova korešponduje so závermi spravodajského memoranda The Impending Soviet Oil Crisis, ktoré CIA pripravila na základe informácií získaných od „krtkov“ a „zbehov“ k marcu 1977.  Dokument konštatoval, že najneskôr v polovici 80. rokov Sovietsky zväz nebude schopný pri súčasnej úrovni spotreby uspokojiť požiadavky svojich satelitov a zároveň exportovať aj ropu na Západ. Za mimoriadne nepriaznivých okolností – memorandum uvádzalo – sa samotné ZSSR môže stať čistým importérom ropy.

I keď závery memoranda vyvolali istú polemiku a napríklad americkí vojenskí spravodajcovia (DIA) ich rozporovali, už začiatkom 70. rokov existovali indície, že stávajúce ropné polia vo volgo-uralskej oblasti – aj v dôsledku nesprávnych metód extrakcie – sú pomaly, ale isto vyčerpané. Bez akýchkoľvek pochybností sa to však stalo zrejmým v priebehu rokov 1973 – 1974. Moskva totiž nielenže nebola schopná nárazovo zvýšiť dodávky do západnej Európy po uvalení embarga zo strany arabských krajín v októbri 1973, ale odberateľom v západnom Nemecku, Taliansku a vo Francúzsku opakovane nepritieklo ani toľko ropy, koľko už mali zakontrahované.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie