Pri Ružíne nezlyháva krajina. Zlyháva zodpovednosť 

Autor je podpredseda vlády a minister životného prostredia

Za minulý rok naši vodohospodári z SVP v spolupráci s ochranármi, rybármi a dobrovoľníkmi vyzbierali zo slovenských riek, jazier a nádrží viac ako 700 ton odpadu. Takmer polovicu tvoril plast, najmä PET fľaše. Našli sa aj hračky, nábytok a množstvo ďalších vecí, ktoré nemajú vo vode čo robiť. Celkové náklady predstavovali viac ako 400-tisíc eur.

Desivé čísla. Obzvlášť v týchto dňoch, keď sociálnymi sieťami plávajú zábery zo zanesenia vodnej nádrže Ružín na východnom Slovensku. Mimochodom, práve Ružín naši vodohospodári čistia od roku 2013. Za prvé dva roky z hladiny a pobrežných pozemkov odstránili tritisíc ton odpadu. A od roku 2015 sa náklady na čistenie pohybujú od 50- do 80-tisíc eur ročne.

Kto zlyháva

Niektorí si teraz poviete – očividne to nestačí, treba investovať viac. Dovolím si nesúhlasiť. Pretože dodatočné čistenie vždy bude predstavovať len hasenie požiaru. Pritom zmysluplné je škodám predchádzať.

Iní možno skĺznu do predstavy, že krajina zlyháva. Pretože sa nevie postarať o odpad. Opäť nesúhlasím. Nezlyháva krajina, krajina je obeťou. Zlyháva ten, kto odpad vyvezie na breh rieky a vyhodí, aby ušetril čas, energiu alebo pár eur.

Na ministerstve podporujeme zodpovedné nakladanie s odpadom. Presadili sme zálohovanie PET fliaš, podporili niekoľko stoviek projektov na zhodnocovanie odpadu, zdesaťnásobili sme pokuty za nelegálne uloženie odpadu. Naši inšpektori životného prostredia len za minulý rok riešili takmer 540 podozrení na porušenie odpadovej legislatívy a vo vyše 150 prípadoch sa aj podozrenie potvrdilo. A tiež nemálo podporujeme osvetu a envirovzdelávanie.

Vysoký účet

No pri odpadovej politike dvojnásobne platí, že životné prostredie je naším spoločným priestorom pre život. Lenže na konci dňa to nebude ruka štátu, ktorá hodí plast do nádoby na plast a papier do nádoby na papier, neodvezie starý nábytok do zberného dvora či staré pneumatiky späť do pneuservisu. Vždy to bude ruka konkrétneho človeka.

Spoločný priestor pre život si vieme chrániť len spoločne. Môžeme dávať do hasenia požiarov viac peňazí, no budú síce uhasené skôr, ale neubudne ich. A aktuálne zábery na Ružín ukazujú účet za to, koľko nás stojí ľahostajnosť. Či už tých, ktorí šetria svoj čas alebo pár eur. A trochu aj tých, ktorí nad tým len mávnu rukou, však vodohospodári, dobrovoľníci, rybári… potom upracú.