Nevedomosť (nie) je vždy sladká

Autor je guvernérom NBS

Nevedomosť je sladká, no nie vždy. Sú situácie a okamihy, keď môže mať nevedomosť neblahé a v extrémnych prípadoch až kruté následky. Finančná gramotnosť sem jednoznačne patrí.

Zlé a zbrklé rozhodnutia, výber nesprávneho produktu, či jeden nevinný podpis vedia spôsobiť dlhoročnú finančnú traumu v rozpočtoch jednotlivcov a domácností. Kedy presne? My sme sa nedávno v Národnej banke Slovenska opýtali slovenských domácností štyri základné otázky testujúce finančnú gramotnosť. Výsledok je alarmujúci!

Finančná gramotnosť našich domácností má mimoriadne nízku a, čo je ešte horšie, klesajúcu úroveň. Na otázky vedelo správne odpovedať iba 9,6 percenta domácností. V prieskumoch na otázky odpovedajú dospelé osoby, ktoré majú v domácnosti najväčší prehľad o financiách. Finančná gramotnosť ostatných členov domácností je preto pravdepodobne ešte nižšia.

Testované otázky sa týkali napríklad oblastí schopnosti rozlíšiť základné charakteristiky úverov na bývanie, časovej hodnoty peňazí či úročenia. Najmenšie vedomosti majú slovenské domácnosti v oblasti porozumenia riziku investícií. Reálnym dôsledkom toho je, že drvivá väčšina domácností nerozumie riziku investícií, a aj preto je takmer 80 percent úspor v II. dôchodkovom pilieri dlhodobo umiestnených v málo výnosných dlhopisových fondoch.

Vyššia finančná gramotnosť by zvýšila nielen kvalitu vybraných fondov, ale aj počet ľudí, ktorí si sporia na starobu.

Pri finančnej (ne)gramotnosti treba ísť ďalej, na začiatok ku koreňom. Hovorím o upadajúcej úrovni vedomostí a zručností už samotných žiakov.

Najaktuálnejší stav vedomostí 15-ročných žiakov nám dalo meranie PISA v roku 2015. Úroveň vedomostí slovenských žiakov sa oproti predchádzajúcim rokom výrazne zhoršila a skončili sme ako krajina hlboko pod priemerom OECD.

Horšie ako Slovensko skončilo už len Čile.

Socioekonomické zázemie má na lepšie výsledky rovnako významný vplyv ako  vyššie vzdelanie. Téma finančnej vzdelanosti a gramotnosti sa však netýka len ekonomicky aktívnej dospelej populácii a žiakov. Musíme sem pridať pripočítať aj rizikové skupiny, o ktorých sa menej hovorí. Seniori a špecificky zraniteľné skupiny ako napríklad dlhodobo nezamestnaní, obyvatelia zo zaostalých regiónov či ľudia s minimálnym vzdelaním.

V Národnej banke Slovenska, inštitúcii zodpovedajúcej za stabilitu finančného trhu a ochranu spotrebiteľov, sme sa rozhodli pristúpiť aktívne k tomuto alarmujúcemu stavu.

Dôležitá vec na záver. K nedávno prijatej Stratégii NBS na podporu finančnej gramotnosti, pribudnú v najbližšom období konkrétne ofenzívne kroky, ktorými sa pokúsime eliminovať túto tichú mínu stability finančného trhu.