Denník N

Schizofrénia alebo depresie? Útly román dánskej autorky ukazuje, že aj terapeut môže mať psychické problémy

Román Agathe väčšina vydavateľstiev odmietla. Autorka sa však nevzdala a nakoniec docielila jeho vydanie v 18 krajinách vrátane Česka.

Nie je to žiaden rozprávkový príbeh, skôr by mohol slúžiť ako námet pre scenár Woodyho Allena. Hlavnými postavami sú zatrpknutý psychológ, ktorý sa teší do dôchodku, a jeho pacientka so strápenou dušou. Ich spoločné sedenia odkrývajú nielen jej poruchu, ale najmä jeho vnútorný svet, ktorý sa rozpadáva pod vplyvom atraktívnej a záhadnej ženy.

Útly román s názvom Agathe (vydavateľstvo Host, 2019) je debutom mladej dánskej autorky Anne Cathrine Bomannovej. Pri jeho písaní vychádzala z vlastných skúseností, keďže po štúdiu psychológie sa zamestnala ako klinická psychologička a zároveň sa venuje pacientom so schizofréniou.

Obdivuhodné zameranie pravdepodobne určilo kontúry jej poetického románu, ktorý je minimalistickou sondou do duše starnúceho psychológa. Nie je to príliš atraktívna téma, čo jej napokon odkazovali aj dánske vydavateľstvá, ktoré jej rukopis rad-radom odmietali.

Pozitívnu odpoveď dostala až z malého vydavateľstva Brændpunkt, ktoré knihy vydáva s výrazným finančným prispením samotných autorov. Bomannová preto do svojho diela investovala, no veľkého ohlasu sa nedočkala.

Svoj debut sa preto rozhodla preložiť do angličtiny a bombardovať európske vydavateľstvá, až sa jej ujala švédska agentka, vďaka ktorej krátky román vyšiel v 18 krajinách vrátane Česka.

Márny život

Agathe, Bomannovej prvý román, nevyčnieva témou ani postavami. Jeho dej jednoducho plynie s opismi okolitého sveta, ktoré tvoria kulisy dní psychológa. Ten sa pripravuje do dôchodku a odmieta prijať nových pacientov.

Román Agathe. Foto – hostbrno.cz

Krátke kapitoly o bežných situáciách, ako sú napríklad stretnutia so susedom, sa striedajú s príbehom Agathe, ktorá vtrhne do psychológovej ordinácie a trvá na tom, aby ju liečil. Je nešťastná, unavená a smutná. Má depresie a pochybnosti o živote. Horšie však je, že podobne začne rozmýšľať aj jej lekár, ktorý si navyše uvedomí vlastnú osamelosť.

„Zalistoval som trochu vo svojich poznámkach, ale čoskoro som sa duchom vzdialil. Čo keď je život za múrmi rovnako márny ako vo vnútri; tá možnosť určite existuje. Nepočúval som snáď často reptanie svojich pacientov a nebol som rád, že nežijem ich životy? Alebo neohŕňal som nos nad

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knižné recenzie

Kultúra

Teraz najčítanejšie