Grécko: balkánska výkonnosť, nemecké dôchodky

Atény argumentujú, že dôchodky v Grécku počas krízy klesli o 50 percent, a preto ich už nemôžu znižovať ani reformovať dôchodkový systém. To je samozrejme obrovský prepad a nečudo, že médiá radi citujú náreky dôchodcov, ktorých to postihlo. Lenže grécka vláda už nedodáva, že priemerný dôchodok je tam dnes stále okolo 800 eur. Dôkaz strašnej humanitárnej krízy gniaviacej Grékov sa tým zrazu mení na dôkaz toho, aké šialené bolo grécke dôchodkové hospodárenie pred krízou a je vlastne dodnes.

Nie že by Gréci nesmeli mať priemerné dôchodky presahujúce hoci aj tisíc euro. Nemci ich majú tiež. Lenže nemecká ekonomika si na ne zarobí. Ekonomika a verejné financie Grécka sú v mnohých ohľadoch menej výkonné ako naše, len tie dôchodky sú dvojnásobné. Nehovoriac, že náklady na dôchodkový systém sú v úniovom porovnaní tiež extrémne vysoké. 

Veritelia pritom už od Grécka ani nechcú, aby dnešné a stále nereálne dôchodky ešte znížilo, len to, aby systém bol efektívnejší a v budúcnosti dôchodky opäť nerozumne nerástli. Ak i toto Tsiprasova vláda odmieta, je to skutočne len taktika hazardného hráča a vydierača, ktorý dúfa, že sa druhá strana zľakne a zaplatí akékoľvek výpalné, aby sa vyhla chaosu.

Nejde samozrejme o to, že by boli Gréci leniví a enormne radi by sa priživovali na iných. Grécko je len extrémny prípad, ako to dopadne, ak z demokracie zostane len striedanie sa strán pri moci iba podľa toho, ktorá sľúbi viac. A ak voličov ani nič iné nezaujíma.

Ukazuje, kam to dospeje, ak sa demokracia oddelí od súdnosti a zodpovednosti. Sklony k tomu majú voliči všade v únii. Už len preto bude dobré Grékov nechať, aby hospodárili samostatne, aby bolo včas jasné, kam nezodpovednosť nutne povedie. Ešte než ju budú opakovať Portugalsko, Španielsko či Taliansko. Možno práve toto bude posledné varovanie, ktoré nakoniec zachráni eurozónu i fungujúcu demokraciu.