Gréci hľadajú dohodu na poslednú chvíľu, dnes o nich budú rokovať európski politici

Päť mesiacov hľadali Gréci, zahraniční veritelia a európski politici kompromis, ktorý by dlhmi zmietanú krajinu zachránil pred ekonomickým krachom.

V pos­ledných týždňoch sa však skôr hádali, ako rokovali. Jedno z rokovaní, ktoré prebehlo minulú nedeľu, trvalo necelú hodinu. Inak uhladení politici si medzi sebou už dlhšie vymieňali štipľavé poznámky.

„Diplomatický tón, ktorý sa väčšinou používa pri podobných vyjednávaniach, sa v tomto prípade vytratil,“ povedal pre denník Guardian Mattew Carey, medzinárodný právnik, ktorý sa špecializuje na mediáciu znepriateľených strán.

Grécko má už len posledných deväť dní na to, aby splatilo pôžičku od Medzinárodného menového fondu (MMF) vo výške 1,6 miliardy eur. Peniaze však nemá, a preto potrebuje získať ďalšiu pôžičku (bailout) od MMF, Európskej centrálnej banky a lídrov krajín eurozóny. Ak sa s nimi nedohodne, grécky bankrot bude podľa analytikov a politikov zrejme neodvratný.

Už dnes sa majú na samite v Bruseli stretnúť európski politici, aby rozhodli, či Grécko v prípade, že nepredloží plán ďalších reforiem, potopia.

Reformy v hodine dvanástej

Grécki ministri mali preto veľmi rušný víkend.

Na poslednú chvíľu sa snažia vymyslieť návrh reforiem, ktorý by na jednej strane nerozzúril ich voličov, unavených z predchádzajúcich kôl úsporných opatrení, a na druhej strane vyhovel očakávaniam veriteľov, ktorí chcú vidieť ďalšie škrty. Najnovší návrh reforiem by mali Gréci predstaviť dnes, ešte pred rokovaním lídrov krajín eurozóny.

„Nepôjdeme tam so starým plánom. Snažíme sa zvýrazniť body, kde môže prísť k zhode, aby sme nakoniec našli riešenie, ktoré bude vyhovovať obom stranám,“ povedal podľa Guardianu grécky minister Alekos Flabouraris pre miestnu televíziu.

Stačiť to však nemusí – predchádzajúce návrhy totiž veritelia zamietli ako nedostatočné. Gréci sa spoliehajú hlavne na to, že európski politici nakoniec nebudú chcieť zbytočne riskovať neistotu, ktorá by bola nevyhnutným dôsledkom vystúpenia krajiny z eurozóny a krachu jej hospodárstva.

„Ak trhy uvidia, že vstup do eurozóny nie je nezvratný a niektoré krajiny môžu prestať platiť dlhy, potom ako prvé nastanú špekulatívne útoky na najslabších členov eurozóny a samotné euro,“ povedala pre BBC Louka Katseliová, šéfka jednej z gréckych bánk.

Tsipras hľadal podporu v Rusku

Aj tak sa však zdá, že politici Únie sa ustúpiť nechystajú.

„Sme blízko bodu, keď sa grécka vláda musí rozhodnúť medzi prijatím návrhu, ktorý ja osobne považujem za dobrý, a ďalším napredovaním na ceste k nezaplateniu svojich záväzkov,“ povedal v piatok podľa Guardianu Donald Tusk, predseda Európskej rady.

Že sa nakoniec grécka vláda dohodne s veriteľmi, tomu prestávajú veriť už aj samotní Gréci. V krajine síce nevládne panika, no len v piatok si zo svojich účtov vybrali vklady v hodnote jednej miliardy eur.

„Pred bankami sa netvoria žiadne rady, no výbery peňazí z bánk sa zvyšujú,“ povedal pre agentúru Reuters jeden z gréckych bankárov. Miestnym bankám už musela opakovane pomáhať aj Európska centrálna banka.

Grécky ľavicový premiér Alexis Tsipras sa v posledných dňoch snaží hľadať možné alternatívy, čo spraviť s krajinou, ak bude musieť vystúpiť z eurozóny.

„Sme v štádiu veľkých turbulencií. No sme národom námorníkov, vieme, ako sa vyrovnať s búrkami, a nebojíme sa plaviť do odľahlých a neznámych vôd, aby sme našli bezpečný prístav,“ vyhlásil Tsipras počas minulotýždňovej návštevy Ruska, kde s prezidentom Vladimirom Putinom rokoval o možnej pomoci Ruska zaplatiť grécky dlh.