Denník N

Prečo NEXT? Pár poznámok o tom, prečo už 20 rokov robíme festival

Magnetoceptia - jedno z mien festivalu Next 2019. Foto - Juri Hiensch
Magnetoceptia – jedno z mien festivalu Next 2019. Foto – Juri Hiensch

Potreba

NEXT vznikol z prirodzenej potreby – a tiež spojením slov „new“ a „experimental“. Na tej potrebe mal svoj podiel aj nutkavý pocit dvoch študentov muzikológie, že prehliadky „súčasnej hudby“ (myslí sa prevažne vážna hudba) majú pomerne úzku predstavu o tom, čo môže byť hudbou – a často aj akosi málo súčasnú. Inšpiratívna tvorba však môže vznikať rovnako dobre v pivnici či v spálni ako vo filharmónii a v kostole, môže pôsobiť takisto vážne, ako aj zábavne, môže znieť extrémne nahlas alebo, naopak, potichu, hrať sa dá na akustických nástrojoch, ale aj na podomácky zostrojených elektrických obvodoch. Otvorenosť voči týmto možnostiam by zrejme mala patriť ku kľúčovej výbave zvedavého poslucháča aj dramaturga. Zároveň sme cítili – vtedy aj dnes – nutnosť zamerať sa na žijúcich umelcov, ktorí sú sami autormi aj performermi, skladateľmi aj interpretmi a riskujú pri každom vystúpení. A nemusia to byť len školení skladatelia: tvoriť zaujímavú hudbu môže v zásade hocikto s talentom a niekoľkými ďalšími predpokladmi.

Novátorstvo

Malo by byť asi prirodzené a žiadané. No zatiaľ čo inovácia býva v mnohých biznis disciplínach až povinnou mantrou, v „bežne“ dostupnej hudobnej produkcii, prekvapivo, nie je až taká frekventovaná. A pritom je také lákavé skúsiť sa pozrieť na veci inak, s väčším rozbehom. Tvorivé je dobré. Nepravdepodobné je cenné. Čudné je zaujímavé. Predstavme si hudbu, ktorá vyjadruje ducha doby, no zároveň len hlucho nekopíruje trendy. Hudbu plnú neočakávaných zvukov, na ktorú často nestačia žiadne nálepky. Ktorá bude vždy vytŕčať, pretože jej tvorca alebo tvorkyňa takpovediac „vidí za roh“. Na prvé počutie môže pre nezasvätených poslucháčov znieť zvláštne či dokonca cudzo. To je však pri stretnutí s niečím neznámym normálne. Napriek tomu táto tvorba môže vzbudiť emóciu, často dokonca nadšenie, dokáže fascinovať a možno vyvolá aj nejaké otázky. Hádam by to aj znelo trochu vágne, keby to za ostatných dvadsať rokov nebolo práve na NEXTe, kde takéto momenty zažívame pravidelne.

Predsudky

Kto by ich nemal? Ale vieme a chceme ich prekonávať? Napríklad ten, že experimentálna hudba musí byť čosi neprístupné a elitárske alebo, naopak, akademické a nudné. Kým prvý z týchto mýtov už od 60. rokov minulého storočia úspešne vyvracali improvizačné skupiny ako AMM a Scratch Orchestra s ich demokratickým prístupom (či na NEXTe 2007 vokalista Phil Minton a Feral Choir zložený z dobrovoľníkov), druhý je tiež pomerne vzdialený pravde – dalo by sa dokonca tvrdiť, že experiment a originálny prístup je u nás v prostredí hudobných škôl skôr výnimočný. V každom prípade, ústredná myšlienka za NEXTom je už od začiatku rovnaká: novej a „inej“ hudby sa netreba báť a jej objavovanie môže byť vzrušujúce (aj keď možno nie bez rizík).

Žánre

Na často kladenú otázku „Čo je to za hudbu?“ sa neponúka jednoduchá odpoveď, pretože nejde o jeden smer, štýl alebo techniku. Vplyvný britský časopis The Wire sa istý čas pýšil podtitulom „dobrodružstvá v modernej hudbe“, čo bolo celkom trefné. Pokusy o žánrové vymedzenie čohosi zatiaľ nepočutého totiž často zlyhávajú, pretože živá a originálna tvorba už zo svojej podstaty prekračuje mantinely. Preto sme pri niekoľkých ročníkoch pre NEXT vymýšľali absurdné slogany – Suši pre vaše uši. Zvukom proti vtáčej chrípke. Zvuková klobása okolo pop pása. No ak chceme byť konkrétnejší, nájde sa mnoho rôznych okruhov, z ktorých tvoriví hudobníci dneška čerpajú: elektroakustická kompozícia, džez a improvizovaná hudba, konceptuálne myslenie, skúmanie fyzikality a ľudského vnímania samotného zvuku, vzťah zvuku a priestoru, umenie nových médií a audiovizuálne performancie, či trebárs hudba rôznych subkultúr od industriálu a metalu až po klubovú tanečnú hudbu. Samostatnou a životaschopnou oblasťou je sound art či zvukové umenie, rozkročené medzi hudbou a výtvarným umením.

Politikum

Hoci názov filmu o elektronickej hudbe The Sound Is Innocent, ktorý v predvečer festivalu odštartuje niekoľkodňový maratón, nás navádza myslieť si, že zvuk je nevinný, priekopník improvizovanej hudby Eddie Prévost tvrdí presný opak. Zvuk vždy nesie významy, a preto je politický. A ani mnoho umelcov na NEXTe sa nevyhýba reflektovaniu sveta a spoločensky dôležitým témam: technologické inovácie, ako napríklad umelá inteligencia, so svojím rastúcim vplyvom na spoločnosť (tento rok v sólovom predstavení Jennifer Walshe), virtuálna realita (duo LESS) či klimatická zmena a iné ekologické námety (spomeňme si na nahrávky veľrýb Chrisa Watsona na NEXTe 2017 alebo aktuálne Rekviem za recyklovanú Zem Jamesa Ferrara).

História

Vyšliapavanie nových ciest v súčasnej hudbe má už len v 20. storočí bohatú tradíciu, ktorú sa oplatí spoznávať. A pri spomínaní na vizionárov a vstupovanie na neznámu pôdu netreba siahať až k futuristom, keďže aj na Slovensku sa máme o čo oprieť. NEXT sa, samozrejme, nezrodil vo vzduchoprázdne, ale aspoň čiastočne nadviazal na činnosť súboru Hudba dneška a Smolenické semináre pre novú hudbu v 60. rokoch, na produkciu rozhlasového Experimentálneho štúdia, na aktivity SNEHu – Spoločnosti pre nekonvenčnú hudbu a na festivaly ako Sound Off, Transart Communication a Večery novej hudby.

Publikum

NEXT nie je a ani nikdy nechcel byť gigantickým podujatím s niekoľkými pódiami a nekonečným line-upom. No na druhej strane by nemal zmysel a nebol by sám sebou bez svojho dlhoročne pozorného, otvoreného, vnímavého a tolerantného diváctva. A to vôbec nie je maličkosť, takže chceme robiť všetko pre to, aby to tak aj zostalo.

Ako teda znie hudba v zaujímavých časoch, keď – ako povedal jeden z tohtoročných festivalových hostí James Ferraro – „nosíme internet, jeme ho, počujeme ho a hovoríme o ňom celý čas“? Ako odpoveď NEXT už dvadsiaty raz otvorí dvere pre divákov, ktorých stále baví hľadať niečo, čo ešte nepočuli.

Autor je umeleckým riaditeľom festivalu NEXT

Teraz najčítanejšie