Kandidátka Mosta ukazuje, aká zúfalá a nepoučiteľná strana je

Zloženie kandidátky do februárových parlamentných volieb je podľa Bélu Bugára dôkazom toho, že Most-Híd nie je stranou spolupráce iba rétoricky, ale aj svojimi činmi. V skutočnosti je volebná kandidátka dôkazom absolútneho zúfalstva a nepoučiteľnosti straníckeho vedenia a hlavne dlhodobo najpopulárnejšieho politika maďarskej menšiny.

„Pretože som tak rozhodol. Existujú dôvody,  ktoré médiá nemusia zaujímať. Istotne budú mnohí vymýšľať, ale to nevadí,“ odpovedal Bugár v rozhovore pre denník Új Szó na otázku, prečo bude namiesto neho formálne na prvom mieste kandidátky práve minister dopravy Árpád Érsek.

Potreba ukazovať, že je šéfom strany stále on, a jeho pozícia je neotrasiteľná, bola silnejšia, ako potreba urobiť z Érseka aspoň trochu dôveryhodného kandidáta. A oslabiť nutkavý dojem, že je len Bugárovou bábkou určenou na to, aby za svojho šéfa schytala pár guliek.

Existujú iba dva racionálne dôvody, prečo kandidátku Mosta povedie práve Érsek. Jedným je, že je Bugárovi úplne oddaný, veď aj za svoju politickú kariéru vďačí iba svojmu krajanovi zo Šamorína. Druhý dôvod naznačuje, o čom hlavne bude predvolebná kampaň Mosta – že strana juhu Slovenska zaistila investície do výstavby dlho zanedbávanej dopravnej infraštruktúry.

Inak povedané, že niečo skutočne dosiahla a že jej „obeť“, ako Bugár prezentuje zotrvanie v koalícii so Smerom a s SNS, stála za to a priniesla Maďarom na Slovensku skutočný a rukolapný osoh.

Je však otázka, či to bude fungovať. Do volieb sa toho už veľa odovzdať nestihne, aj keď sa Most pôjde pretrhnúť, aby sa strihali pásky aspoň na niečom. A čo je ešte väčší problém, Érsek skutočne nie je človekom, ktorý by mal byť hlavným hrdinom predvolebných mítingov – jeho verejné vystúpenia obvykle pôsobia skôr komicky.

Ak však celú kampaň opäť potiahne hlavne Bugár, bola rošáda s Érsekom nielen zbytočná. Pre voličov bude skôr len mätúca a posilní imidž Bugára ako nedôveryhodného manipulátora.

Oveľa lepšie však nepôsobí ani pokračovanie prvej desiatky. Ako trojka je na nej ďalší minister, šéf rezortu životného prostredia László Sólymos. Ten sa síce v poslednom čase veľmi snaží o zvýšenie vlastnej popularity a ako podnikateľ má aj peniaze na to, aby si to robil po vlastnej línii. Zatiaľ sa však nezdá, že by to boli dobre investované peniaze, čo bol asi aj jeden z dôvodov, prečo nevyšiel nejaký čas v strane kolujúci nápad Bugára nahradiť Sólymosom.

Most dnes jednoducho dopláca na to, že Bugár vedľa seba nenechal vyrásť nikoho, kto by ho mohol ohroziť – a strana teraz okrem neho ani nemá skutočne známych politikov.

Rovnaký problém ako Sólymos má aj politicky veľmi ambiciózny poverenec pre rómske komunity Ábel Ravasz. V rámci maďarskej komunity nie je príliš známy ani uznávaný. Ako človek spolurozhodujúci o peniazoch určených na rómske komunity síce môže strane priniesť nejaké hlasy z tejto menšiny, asi ich však nebude veľa. Zaradenie rómskych kandidátov na hlboko nevoliteľné miesta ukazuje, ako vážne Most zastupovanie Rómov a spoluprácu s nimi v skutočnosti myslí.

Bývalý primátor Komárna a šéf poslancov Mosta Tibor Baštrňák sa v poslednom čase zviditeľňoval najmä nešťastnou úlohou, ktorú zohral pri spore o spievanie maďarskej hymny. Plus tým, ako nedokáže jasne odpovedať na žiadnu otázku ohľadne postojov strany. Vo vlastnej komunite je dnes symbolom neschopnosti a bezradnosti či dokonca bezzásadovosti.

Elemér Jakab je nielen v rámci maďarskej komunity jedným zo symbolov politického kšeftárčenia, pochybných politikov krížených s ešte pochybnejšími podnikateľmi. Šieste miesto na kandidátke práve pre neho je pohŕdanie verejnosťou a je symbolom toho, ako veľmi Mostu chýba schopnosť sebareflexie.

Niekdajší rešpektovaný primátor Martina Andrej Hrnčiar je smutným symbolom toho, čo Mostu zostalo z jeho slovenského krídla. Osmička Erzsébet Ožvald je opäť málo známa politička. Štátny tajomník ministerstva Peter Krajňák je s deviatym miestom asi jediným bezproblémovým človekom v prvej desiatke kandidátky. A zároveň niekto, kto Mostu skutočne dokáže priniesť nejaké hlasy Rusínov z východu Slovenska.

Posledný z prvej desiatky kandidátky Csaba Fehér je zase dokladom toho, že v Moste už skutočne nejde o žiadnu ideológiu ani ideály. Bývalý riaditeľ komárňanského múzea Fehér bol ešte pred niekoľkými rokmi známy ako jeden z najradikálnejších maďarských nacionalistov na Slovensku, ktorý sa napokon rozhádal aj s SMK.

Ako predseda Maďarskej kresťanskodemokratickej aliancie je na poprednom mieste kandidátky preto, aby smerom do maďarskej komunity dokazoval, že aj Most je stranou, ktorá sa snaží o jednotu a o spoluprácu v rámci menšiny. Keďže je však aj medzi príslušníkmi menšiny pomerne známe, že aliancia sama vznikla s pomocou Mosta, aby ubrala hlasy SMK, asi to nebude fungovať.

Naopak, ochota Mosta spojiť sa zo zúfalstva s kýmkoľvek pravdepodobne strane skôr odoženie časť zvyšných menšinových voličov. Najmä tých, pre ktorých bolo dôležité a verili tomu, že tu môže byť zásadová maďarská strana fungujúca na občianskom princípe a úprimne sa snažiaca o prekonanie etnických hraníc.