Školský psychológ: Za extrémizmom u tínedžerov môže byť aj truc, vzdor alebo snaha naštvať dospelých
Je presvedčený, že prevencii extrémizmu medzi žiakmi by sa mali intenzívne venovať školskí psychológovia. „Vždy je účinnejšie problému predchádzať než ho liečiť, keď je už zakorenený,“ vysvetľuje v rozhovore Erik Papp.
Stretli ste sa ako školský psychológ s extrémistickými postojmi u žiakov?
Áno, tento problém na školách určite existuje. No podľa mňa to nie je nič nové. Extrémistické postoje tu boli vždy, akurát sú dnes vypuklejšie – nielen v školách, ale celkovo v spoločnosti.
Kedysi, na začiatku 90. rokov, bolo jednoduchšie rozpoznať, kto je skinhead. Mali svoj štýl obliekania, nosili „uniformy“, ku ktorým majú blízko a zároveň nimi dávali najavo, že k sebe patria.
Dnes, keď polícia výraznejšie postihuje tieto prejavy na verejnosti, si už títo ľudia nedovolia byť aj výzorovo tak otvorene agresívni. Maximálne môžu mať napríklad tričko zelenej farby.
To znamená, že dnes extrémistu na prvý pohľad nespoznáme?
Presne tak. Ani v škole si takých žiakov hneď nevšimnete. Ak nemajú tričká s extrémistickými symbolmi, kanady či vojenské oblečenie, tak ani nemôžeme vedieť, čo majú v hlave.
Lenže aj na to sú pedagógovia a hlavne školskí psychológovia, aby poznali, čo si deti myslia. Dobrý pedagóg by mal vedieť nielen dobre odučiť svoj predmet, ale aj počúvať. Je to možno tá ťažšia časť práce – pozorne počúvať, čo dieťa hovorí, keď reaguje na nejakú tému, a spájať si dôležité súvislosti. Ak sa na hodine rozpráva, povedzme, o druhej svetovej vojne a dieťa na to reaguje určitým spôsobom, učiteľ si to môže spojiť s tým, ako sa správa cez prestávky alebo ako sa prejavuje ako osobnosť. Aj na základe toho môže usúdiť, či je to jeho trvalý postoj alebo len momentálna reakcia na to, čo práve počul.
Keď je to trvalé vyjadrovanie určitých názorov a podpora dezinformácií, potom s tým dieťaťom treba pracovať.
Ako?
