Denník N

Bola veľká chyba prenechať tradičnú kultúru krajnej pravici, tvrdí choreograf Dušan Hégli

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Tanečné divadlo Ifjú Szivek pripravilo k 30. výročiu Nežnej revolúcie netradičné predstavenie s názvom Allegro Molto Barbaro, ktoré rozpráva o vzťahu moci a umenia jazykom tanca. Umelecký vedúci divadla tvrdí, že ho inšpirovalo najmä zneužívanie ľudovej kultúry politikou.

 

Tanečné divadlo Ifjú Szivek už niekoľko rokov experimentuje s tým, aby sa ľudový tanec a ľudové umenie otvorili smerom k spoločenským témam. Ako vznikla táto koncepcia?

V tanečnom umení to má tradíciu. V 20. storočí klasický balet, ako aj iné tradičné tanečné žánre začali používať nové kultúry pohybu, napríklad z východnej Ázie. Aj my sme z týchto tradícií čerpali. Čo sa týka výberu tém, chceli sme vytvoriť trilógiu inscenácií, ktoré sa zaoberajú spoločenskými témami. Po predstaveniach VyvlastenieFinetuning je treťou časťou tejto trilógie Allegro Molto Barbaro. Mne ako človeku, ktorý dlhodobo pracuje s tradičnou kultúrou, veľmi prekáža, keď sa vo verejnom živote pri dôležitých spoločenských témach cielene, propagandisticky odvolávajú na naše tradície. Preto som začal pracovať aj na tejto trilógii.

Pre ľudovo-umelecké súbory v našom regióne však takýto prístup nie je typický. Ako vníma vaše pokusy odborná verejnosť?

Keďže vieme, aká konzervatívna je u nás odborná verejnosť alebo publikum, ani netajíme, že tieto naše inscenácie radi prezentujeme v zahraničí. My sa prostredníctvom našich tradičných nástrojov chceme zaoberať univerzálnymi témami. Finetuning mal vo Francúzsku 46 predstavení, v Šanghaji päť, v Bratislave tri a v Budapešti tri. Budem však veľmi rád, ak najväčší záujem bude doma.

Finetuning kriticky reflektoval na tému domáceho násilia. Je podľa vás teda tradičné ľudové umenie zlučiteľné s modernými odkazmi tolerancie?

Čo je ľudové umenie? Čo sú naše tradície? Podľa odbornej literatúry regionálne kontúry ľudového umenia existovali približne do konca prvej svetovej vojny, respektíve do vzniku železničných spojení. Zachoval sa pekný príbeh o Bélovi Bartókovi. Zbieral ľudové piesne pri Nitre, keď stretol šestnásťročnú dievčinu, ktorá

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie