Denník N

Poďakujú sa raz slovenské médiá Haščákovi?

Autorka je podpredsedníčka strany Progresívne Slovensko
a gestorka programovej kapitoly Kultúra, médiá, cirkev
a národnostné menšiny vo volebnom programe PS/Spolu

Tento týždeň bude parlament rokovať o návrhoch koalície PS/Spolu, ktoré sú známe pod názvom lex Haščák. Ich súčasťou je aj zákon, ktorý by mal zabraňovať nezdravej koncentrácii médií v rukách vlastníkov, priniesť zvýšenie transparentnosti vlastníckych vzťahov a primať vlastníkov k transparentnému a etickému správaniu.

Dôvody načasovania tejto legislatívy sú očividné, a preto je navrhovaná legislatíva len zárodkom oveľa väčšej právnej reformy, ktorú slovenské mediálne prostredie potrebuje. Zoči-voči radikálnym zmenám spôsobeným digitalizáciou a globalizáciou mediálneho priestoru čoraz viac čelíme nutnosti pristúpiť k zásadným zmenám v mediálnej legislatíve a k nazeraniu na médiá vôbec.

Ako funguje mediálny trh

Na to, aby sme pochopili nutnosť niektorých legislatívnych zmien, musíme najprv pochopiť niektoré špecifiká tohto segmentu. Mediálne trhy majú zo svojej podstaty prirodzenú tendenciu ku koncentrácii. Dôvodom sú najmä vysoké vstupné náklady v pomere k nízkym marginálnym nákladom – jednoducho povedané, treba veľký vstupný kapitál na rozbehnutie novín či televízie, ale keď už fungujú, na rozširovanie služieb (viac výtlačkov, viac divákov) sú náklady relatívne nízke. To spôsobuje trend vytvárať outlety a mediálne domy a koncentrovať v nich distribúciu všetkými dostupnými kanálmi.

Kým v minulosti išlo o trend združovania do vydavateľských domov a mediálnych sietí, v súčasnosti sa tento trend maximalizuje vďaka digitalizácii a globalizácii informačného trhu a vyúsťuje do obchodnej a vlastníckej koncentrácie portfólií v smere horizontálnom (monomédiá, jedna úroveň reťazca tovarov a služieb, obchodné spájania firiem) aj vertikálnom (multimédiá, integrácia naprieč úrovňami tovarov a služieb, vytváranie skupín firiem).

Výsledkom je, že ekonomická koncentrácia médií do veľkých portfólií sa ukazuje ako dominujúci biznismodel a nemusí ísť nutne o hrozbu pre mediálny trh. V istom slova zmysle takýto trend zaručuje aj existenciu nezávislých médií, pretože vytváraním veľkých portfólií je možné dosahovať ekonomický zisk. Alternatívou k tomuto modelu je rozvíjajúci sa systém plateného obsahu, ktorý však v digitálnom prostredí smeruje tiež k tvorbe širších portfólií (noviny, podcasty, digitálna TV atď.).

Pre slovenský trh zároveň platí, že napriek globalizácii má stále pomerne signifikantná časť informačného trhu zvyčajne lokálny charakter (jazyková a geografická obmedzenosť), čo ešte viac posilňuje koncentráciu najmä na malých trhoch.

Kto si môže dovoliť kupovať médiá?

Narastajúci trend ku koncentrácii vlastníctva médií vytvára situáciu, v ktorej existuje obmedzený okruh potenciálnych vlastníkov, disponujúcich dostatočným kapitálom a nadväzujúcimi ekonomickými aktivitami. Veľké mediálne portfóliá si jednoducho môžu dovoliť kupovať len naozaj bohatí vlastníci, ktorí logicky majú množstvo iných ekonomických záujmov.

Tendencia ku koncentrácii vlastníctva médií je všeobecne vnímaná ako potenciálne ohrozujúca demokraciu. Preto existujú rôzne typy legislatívy a medzinárodných odporúčaní, ktorými sa jednotlivé krajiny a medzinárodné inštitúty snažia dosahovať rovnováhu medzi trhom, pluralitou informácií, nezávislosťou médií a ochranou demokracie. Ich podstatou sú rôzne typu obmedzenia krížového vlastníctva médií a transparentnosť pri určovaní vlastníkov a riadiacich štruktúr médií.

Krížové vlastníctvo médií

Zákaz súbežného vlastnenia viacerých médií či ich rôzneho typu vznikol v čase rozmachu televízie a rozhlasu, keď možnosť vysielať bola daná pridelením analógovej frekvencie. Vzhľadom na to, že týchto frekvencií je obmedzený počet, vznikla legislatíva, ktorá obmedzovala ich vlastníctvo a kombináciu s vlastníctvom iných médií, aby sa predišlo vzniku monopolov. Z tejto filozofie vychádza aj súčasná slovenská úprava krížového vlastníctva, ktorá zakazuje súbežné vlastníctvo periodickej tlače, rozhlasovej a televíznej služby s celoslovenskou pôsobnosťou.

Treba však povedať, že v digitálnej dobe je táto legislatíva v existujúcej podobe čoraz menej opodstatnená, pretože neberie do úvahy realitu digitálneho informačného priestoru. Potreba jej uvoľnenia či samotného predefinovania základných pojmov vzrastá aj vo vzťahu k zmene ekonomických modelov pri prevádzkovaní mediálnych služieb. To, že na Slovensku dnes nepôsobia už takmer žiadne veľké mediálne domy, je aj dôsledkom tejto legislatívy, ktorá obmedzuje reálne ekonomické zisky vydavateľov či prevádzkovateľov a otvára priestor tým investorom, ktorí kupujú médiá s „bočnými úmyslami“.

„Lex Haščák“

Ako reakciu na viaceré sporné praktiky finančných skupín na Slovensku v mediálnom sektore predložili PS/Spolu do parlamentu zákon o osobitných opatreniach na zabránenie neprimeranej koncentrácie vlastníctva a usporiadanie konfliktu záujmov na mediálnom trhu. Tento zákon, ktorý bude v najbližších dňoch prerokovávaný, sa skladá z dvoch základných opatrení.

Prvým z nich je nová povinnosť zápisu konečných vlastníkov médií do registra partnerov verejného sektora. Zákon tak prináša veľmi dôležitú zmenu a tou je oveľa silnejšie pomenovanie mediálneho priestoru ako verejného priestoru. Takáto filozofia mediálneho priestoru nadobúda osobitnú dôležitosť najmä v súvislosti s digitalizáciou a globalizáciou informačného trhu a je základom pre potrebné budúce regulácie. Vďaka takejto legislatíve budeme môcť ľahko vypátrať skutočných konečných vlastníkov médií, ktorí dnes obchádzajú existujúci zákaz krížového vlastníctva médií a skrývajú sa za spletitú sieť firiem a obchodných subjektov.

Druhé opatrenie umožňuje štátu začať konanie voči majiteľovi médií nad istý obrat ročne, ak zároveň obchoduje so štátom. Cieľom takéhoto konania je zistiť, či vnútorné rozhodovacie mechanizmy, právomoci, zmluvy a manažérska prax umožňujú konečnému užívateľovi výhod zasahovať do činnosti médií. Ak vlastník dostatočne preukáže, že k takémuto zasahovaniu nedochádza a dochádzať nemôže, štát konanie zastaví, v opačnom prípade môže udeliť extrémne vysoké pokuty.

Vzhľadom na doterajšie pozitívne skúsenosti s registrom partnerov verejného sektora by prvé opatrenie dostalo Slovensko na predné priečky v legislatíve smerujúcej k transparentnosti vlastníctva médií, pretože ide o potenciálne efektívnejšie opatrenie, ako pozná napríklad rakúska legislatíva, ktorá je založená na povinnosti médií zverejňovať vlastnícke vzťahy a rozhodovacie a manažérske štruktúry, a je v súčasnosti považovaná za najpokrokovejšiu v Európe.

Druhé opatrenie je vcelku odvážnym pootvorením dverí úplne novej legislatíve, ktorá by mohla priniesť nové etické štandardy vo vlastníctve a prevádzkovaní médií. Okrem toho, že sa explicitne odvoláva na novinársku nezávislosť, zároveň do procesu kontroly zapája novinárov samotných a odvoláva sa na samoregulačné orgány. Prečo je to dôležité, si povieme v ďalšej časti.

Mediálna legislatíva 21. storočia

Boj o mediálny a informačný priestor, pravdivé informácie či verejná kontrola nezávislými médiami sú už dnes a budú aj v najbližších rokoch jednou z najdôležitejších tém ochrany demokracie, ako ju poznáme. Aby sme v tomto komplikovanom zápase o samotnú podstatu demokratického spôsobu života obstáli, potrebujeme legislatívne rámce, ktoré dokážu reflektovať na novú mediálnu situáciu.

V prvom rade musíme opustiť analógovú definíciu médií, z ktorej naše zákony vychádzajú, a vytvoriť legislatívu, ktorá lepšie zadefinuje digitálny informačný a mediálny trh. Absencia takejto legislatívy je už dnes problémom pri transpozícii niektorých európskych smerníc do slovenských zákonov a v konečnom dôsledku bude prekážkou aj pre dôslednú implementáciu opatrení navrhovaných v lex Haščák – tieto sa budú týkať len vydavateľov periodickej tlače a rozhlasových a televíznych vysielateľov. Preto tento legislatívny návrh chápeme len ako pootvorenie dverí k podstatným zmenám, ktoré umožnia dohliadať nad transparentnosťou vlastníctva a etikou aj pri online médiách.

Druhou dôležitou vecou je dôraz na vytvorenie a sfunkčnenie samoregulačných orgánov v mediálnom prostredí, ktoré by mohli potenciálne na seba prebrať aj niektoré ďalšie kompetencie. Etická samoregulácia sa vo viacerých podobných sektoroch (napríklad reklama) ukazuje ako najlepší a najefektívnejší mechanizmus kontroly dodržiavania etických a profesionálnych štandardov a je najlepšou odpoveďou na občasné nápady poslancov Smeru a SNS, ktorí snívajú o štátnych tlačových radách či iných podobných verejných orgánoch, ktoré by kontrolovali obsah médií. Keď vezmeme do úvahy, že nás čaká komplikovaná diskusia o tom, ako bojovať s fake news a dezinformáciami, ktorá nutne vyústi do konfliktu medzi nutnou reguláciou a slobodou prejavu, efektívne a široko akceptované samoregulačné orgány sú potrebné viac než povestná soľ.

Tretím podstatným dôrazom a kľúčovým pilierom zdravého mediálneho prostredia sú silné a dobre fungujúce médiá verejnej služby. Či už hovoríme o RTVS alebo o TASR – úloha verejnoprávnych médií je v dobe informačných vojen dôležitejšia než kedykoľvek predtým. Znamená to predovšetkým to, že tieto médiá pôjdu príkladom v transparentnosti a opatreniach, ktoré znemožnia politikom a verejným činiteľom akokoľvek ovplyvňovať ich nezávislosť. Bude si to však vyžadovať aj vcelku zásadnú revíziu ich financovania a podstatne väčší rozpočet a tiež odpolitizovanie voľby riaditeľov a prispôsobenie ich fungovania digitálnej dobe.

Za čo vďačíme Pente

Stránky, na ktorých čítate tento článok, sú tu dnes vďaka tomu, že finančná skupina Penta sa pred pár rokmi pokúsila ovládnuť denník SME ako súčasť svojej neskrývanej stratégie vlastniť „atómový kufrík“ s mediálnym portfóliom, ktorý mal byť poistkou jej ekonomických aktivít. Následný úspešný príbeh Denníka N priniesol do slovenskej žurnalistiky viac kvalitného obsahu, nové ekonomické modely či novú etiku predplatiteľského správania.

Predkladaný zákon lex Haščák, ktorý sa po značných úpravách oproti pôvodnému zámeru snaží zabrániť nezdravej koncentrácii médií, ale najmä vniesť transparentnosť a etiku do vlastníckych vzťahov a manažmentu v médiách, vznikol tiež vďaka vyššie uvedeným snahám finančnej skupiny Penta. A už samotná diskusia o jeho opatreniach a filozofii prináša do verejnej debaty veľmi dôležité témy, o ktorých by sme sa mali začať baviť čo najskôr, ak chceme, aby naše zákony a inštitúcie dokázali reflektovať mediálnu realitu 21. storočia.

Politici píšu

Teraz najčítanejšie