Denník N

Charles Darwin: mysliteľ pre 21. storočie

Portrét Charlesa Darwina od Julie Margaret Cameronovej. Foto – Wikimedia/public domain/cc
Portrét Charlesa Darwina od Julie Margaret Cameronovej. Foto – Wikimedia/public domain/cc

Bez evolučnej teórie nedáva v biológii, ale ani v iných vedných odboroch nič zmysel.

Pred 160 rokmi, 24. novembra 1859, vydal Charles Darwin knihu O pôvode druhov a navždy tým zmenil spôsob, ako uvažujeme o sebe a o svete.

V knihe položil základy evolučnej teórie a prvé vydanie zakončil slávnymi slovami: „Je veľkosť v tomto názore na život (…), že sa vyvíjali a stále ešte a do nekonečna sa vyvíjajú najobdivuhodnejšie a najkrajšie tvary z takých prostých začiatkov.“

Britský prírodovedec vysvetlil rôznorodosť života na Zemi prírodnými mechanizmami (prírodný a pohlavný výber), a nie odkazmi na zázračné schopnosti božskej bytosti.

Aj preto označil filozof Daniel Dennett Darwinovu teóriu za „nebezpečnú“, lebo pri vysvetlení života na Zemi obišla (božského) Dizajnéra.

Dôsledky uvedeného prístupu sú absolútne zásadné – ľudia prišli o výnimočné postavenie „pánov tvorstva“, ktorí sa vymykajú iným živočíšnym druhom, lebo na strome života sú organizmy navzájom poprepájané, majú spoločného predka a podliehajú rovnakým prírodným zákonom.

Obrat k prírodným vedám

Ešte nedávno dominovala vo filozofii predstava, že filozofické problémy nepatria do kompetencie prírodných vied. Podľa takého názoru sa filozofické problémy považovali za problémy jazyka a filozofia bola výskumom toho, ako funguje reč. Odbor sa mal zaoberať pojmovou analýzou, ktorá mala predchádzať empirický výskum a zakladať ho.

V minulom storočí však časť filozofov taký prístup rázne odmietla a filozofiu zniesla z piedestálu akejsi

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Morálka

Teraz najčítanejšie