Denník N

O cestách za živými ľuďmi

Foto - Ján Púček
Foto – Ján Púček

Každý ľudský život, ktorého sa Agnieszka Pajączkowska vo svojej knihe dotkla, stojí za román.

Autor je spisovateľ

Po ceste hrkoce stará žltá dodávka. Po starých dlažobných kockách. Po prašných poľných cestách. Po rozbitom asfalte. Za volantom sedí mladá žena. V roku 2012 má dvadsaťšesť, medzi ňou a autom je len osemročný rozdiel. Ten sa nemení. Starnú a dospievajú spolu počas niekoľkých nasledujúcich liet.

Keď si ojazdené auto kupovala, mala s ním jasný zámer. Začiatkom leta vyrazila z Varšavy na poľsko-bieloruskú hranicu, aby stretla ľudí, aby dokázala, že tam ešte stále trvá život. Vlastne nie, nič nechcela dokazovať. Nič nechcela skúmať. Ani objavovať. Prosto išla.

Inšpirovala sa starými potulnými fotografmi, ktorí chodievali po vzdialených dedinkách a ľuďom ponúkali svoje služby. Robili rodinné portréty, fotografovali domy i deti a o pár týždňov sa vracali aj s hotovými fotografiami.

„Dobrý deň, prevádzkujem potulnú fotografickú dielňu, chodím od dediny k dedine a fotografujem. Obrázky sú zadarmo alebo za niečo na jedenie. Alebo za príbeh.“

Touto vetou sa Agnieszka Pajączkowska predstavovala v odľahlých dedinkách na východnej hranici Poľska. Jazdila tam

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre, Kultúra

Teraz najčítanejšie