Denník N

Michaela Kočiová: Svet je dizajnovaný pre mužov, deti by sme mali učiť, aby premýšľali inak

Michaela Kočiová. Foto - prevzaté z www.novenivy.sk
Michaela Kočiová. Foto – prevzaté z www.novenivy.sk

„Rodičia by mali ukazovať deťom možnosti, čo všetko existuje, a učiť ich aj to, že informačné technológie nie sú len pre chlapcov,“ hovorí UX dizajnérka Michaela Kočiová.

Prihláste sa na odber nových podcastov Denníka N:
AppleSpotifyPodbeanRSS

Ste dizajnérka v oblasti technológií, čomu sa konkrétne venujete?

Som takzvaná User Experience alebo UX dizajnérka, teda dizajnujem používateľský zážitok digitálnych produktov. Moja práca však nie je o farbách či tvaroch, ani nesedím za stolom a nekreslím a nevyfarbujem ikonky farbičkami. Navrhujem, ako budú tieto digitálne produkty fungovať, ako majú byť jednotlivé elementy rozmiestnené, aké tam majú byť texty, pre koho to má byť a akú mu to má dávať hodnotu.
Zahŕňa to hlavne rozprávanie sa, zisťovanie nielen používateľských, ale aj biznis potrieb. Ideálny produkt v komerčnej sfére je totiž taký, ktorý dáva používateľovi hodnotu a on je za ňu ochotný zaplatiť. Je to vyrovnaný partnerský vzťah.

Vedeli by ste dať nejaký konkrétny príklad, čo to vlastne používateľský zážitok je? 

Predstavte si, že sa chystáte vojsť do miestnosti, v ktorej ste ešte nikdy neboli. Máte pred sebou dvere, no neviete, ako ich máte otvoriť – či máte ťahať alebo tlačiť, pretože nálepka ŤAHAŤ, ktorá na tých dverách je, presvitá z oboch strán a znamená to isté, a to vás mýli. Človek má v tejto situácii podvedomú tendenciu si povedať, že to, že nevie, ako tie dvere otvoriť, je jeho chyba. V skutočnosti je to chyba dizajnéra, ktorý nevzal do úvahy komfort používateľa, pretože tie dvere urobil neintuitívne, s nejasnou inštrukciou.
Ďalší príklad sú automaty na lístky MHD v Bratislave. Keď si idete kúpiť lístok, musíte ísť prstom po tlačidlách, aby ste našli ten správny riadok zodpovedajúci správnemu lístku. To je tiež príklad nejasného dizajnu. Zahraničný turista v Bratislave nemá šancu intuitívne si ten lístok kúpiť.

Vy sa teda snažíte o opak, o intuitívny dizajn?

Áno, s mojím tímom vo firme sa snažíme, aby technológie, webové stránky a mobilné aplikácie boli ľahko použiteľné. Aby sa v nich človek vedel rýchlo orientovať, aby to bolo účelné a aby mal produkt pre zákazníka hodnotu.

To znamená, že vaša práca nie je až taká technická – v zmysle matematiky, vzorcov, rovníc alebo samotného programovania?

Nie je. Musíte rozumieť technológiám, ale to sa časom na človeka nalepí. To, čo robím ja, je postavené na spoločenských vedách, na antropológii, psychológii. Aby som dobre dizajnovala, to nie je o egu, keď si ja myslím, že takto to bude pre užívateľa najlepšie. Je to o veľkej pokore, empatii. Musím sa pýtať. Musím pozorovať, musím počúvať. Najlepší dizajnéri počúvajú a vnímajú aj emócie. Napríklad, ak sa zaoberám dizajnu pohára, potrebujem vidieť, ako ho používate, ako ho chytáte do ruky. Je to o pozorovaní, o emóciách, o rozhovoroch s ľuďmi.

Aj dizajn v technickom rámci je veľmi ľudský a zasahujú doň spoločenské vedy. Dievčatá sa často zľaknú,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Podcast Denníka N

Rozhovory

Životy žien

Teraz najčítanejšie