Denník N

Ako môže ľudský strach z nového vyhubiť vzácne kraby s modrou krvou

Hrotnáč americký. Foto – Flickr.com/ James St. John
Hrotnáč americký. Foto – Flickr.com/ James St. John

Lekári ani vedci si zatiaľ neosvojili nový postup detekcie baktérií, ktorý by mohol zachrániť nielen ľudí, ale aj kraby a sťahovavé vtáky.

Autor je imunológ, pôsobí v Slovenskej akadémii vied

Vo vedeckej tlači sa občas objaví publikácia, ktorá okrem suchých odborných faktov medzi riadkami skrýva aj niečo hlbšie. Článok nedávno publikovaný v internetovom vedeckom časopise PLOS Biology patrí k tomuto typu vedeckej literatúry.

Čitateľovi ponúka ságu o veľkom víťazstve ľudského umu, ale aj o veľkej, dodnes neodčinenej krivde, ktorú to víťazstvo prinieslo nevinným a bezbranným stvoreniam.

Ako sa na správnu ságu patrí, ide o vzťahy doslova pokrvné, siahajúce ďaleko do minulosti k našim pradávnym príbuzným. Na začiatku rozkošateného príbehu, priam epopeje, ktorá by pokojne mohla dostať názov Epos o jednej metóde na detekciu endotoxínu, je, ako to už v ságach býva, odlet z rodného hniezda. Presnejšie odlet do teplých krajín, keďže reč bude o vtákoch.

Krab ako hlavný chod

Na rozdiel od nás ľudí, ktorí do teplých krajín odlietame dosť nelogicky v lete, niektorí k Jadranu, iní aj na Havaj, sťahovavé vtáky za slnkom múdro odlietajú na zimu.

Niektoré len toť opodiaľ k Stredozemnému moru, iné oveľa ďalej. Rekordérom je

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie