Nie sme ako oni

Deň, keď sa z výrazov „liberál“ a „konzervatívec“ stali nadávky, to jest pejoratívne označenia, bol vjazdom do slepej uličky. Na jej konci je neoznačená jama, kde sa po páde lámu kosti, pretože toto narábanie s uvedenými pojmami ich dostáva na jednu úroveň s výrazom „fašista“. To aj patrí medzi dôvody, prečo sa to nikdy nemalo stať a prečo sa čo najskôr treba obrátiť. Je to rovnaká galiba ako používanie pojmu „extrémny liberalizmus“.

Jedným z negatívnych momentov, ktorý k tomu viedol, bolo liberálne sypanie si popola na hlavu v podobe myšlienky „sme ako oni“. Keby jej podstatou bolo konštatovanie, že povedzme z anatomickej stránky máme rovnaké znaky, žili by sme v raji na zemi. Bohužiaľ však šlo o kvázisebakritické pripisovanie negatívnych znakov a pomiešanie kritérií.

Ako liberálne orientovanému človeku mi už boli prisudzované rôzne veci od bezzásadovosti cez podporu potratov ako nedostatku lepšej zábavy až po vlastizradu, ale jednou z najpodivnejších je „sme ako oni“.

To, že konkrétny človek liberál má potrebu urážať protistranu a akýmkoľvek spôsobom chodiť za moju osobnú hranicu, sa nijako netýka podstaty liberalizmu. Už vôbec to nie je spôsobilé vyvolávať pocity viny trebárs vo mne, ako ani meniť hodnotu názorov ktorejkoľvek strany. Rovnako sa netýka povahy konzervativizmu to, ak nejaký konzervatívec najradšej počúva sám seba a/alebo nevie argumentovať.

Predstavme si (nie až takú zriedkavú) situáciu: liberálna autorka napíše článok o potratoch a dostane anonymy s obsahom „bodaj ťa znásilnili“. Ak si niekto myslí, že mu to dáva informáciu o konzervativizme, tak sa dopustil logickej chyby, lebo nesprávne odvodzoval zo správneho zaradenia do určitého tábora.

Zároveň však daná myšlienka vyvoláva potrebu oponovať: no nie, nie sme ako oni. Činnosti ako posielanie anonymov odmietam, ale to zo mňa nerobí členku Timurovej družiny. Zároveň mám veľké pochybnosti, že by ma niekto neozbrojený donútil zdieľať také nerovnoprávne a ubližujúce názory, proti ktorým sa staviam práve na podklade liberalizmu.

Prečo teda nie sme ako oni? Lebo neútočíme na identitu niektorých ľudí spochybňovaním, nehovoríme im, že sú poruchou ako následok dedičného hriechu, a priznávame im rozsah práv, ktorý máme sami, namiesto rečí o „nadprávach“ menšín.