Čistý deň a nečisté hry

Okresný súd v Galante rozhodol o ďalšom obžalovanom v kauze Čistý deň. Bývalý zamestnanec dostal trest vyše päť rokov a obeti má zaplatiť 500 eur. V tejto chvíli sú teda na svete dva rozsudky o vine v extrémne citlivých prípadoch, kde išlo o pohlavné zneužívanie maloletých, teda chránených osôb.

To je však kompletný výpočet dôvodov na spokojnosť.

V septembri prešli tri roky len od momentu, keď kauza vyšla na svetlo, teda od publikovania Natáliou Blahovou. Ešte viac času prešlo od zametania výsledkov kontrol na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj od zamietania trestných oznámení políciou.

Toto je sumár, ako sa štát vyrovnal s celou kauzou:

Obeti hodil 500 eur odškodnenie. Môžeme hlasovať, či je to čistá hanba alebo čistý trapas.

Minister JUDr. Calex prežije všetko. Prirodzene, nádej, že by ho súčasný parlament odvolal, bola nulová. Nežijeme v krajine, kde takáto kauza stačí na to, aby sa poslanci vládnej väčšiny aspoň trochu otriasli hnusom.

Čo sa stalo s policajtmi, ktorí pôvodne trestné oznámenia zamietli? Nič.

Čo sa stalo so šéfmi na rôznych úrovniach ústredia, čo zametali výsledky kontrol a udržiavali zločincov v beztrestnom stave? Presne to isté nič. Systémová zmena v sociálnoprávnej ochrane? Nič.

Zato Tománkovci majú taký stav duševnej pohody a radosti zo života, že zažalovali Blahovú v momente, keď ju vyrazili zo strany. Veď Kočner ich naučil, ako to chodí.

Z tohto všetkého vychádza nedôvera ľudí v právny štát.

Z tohto vychádza dezorientovanosť ľudí, keď ešte kritizovali: či už matku obete, alebo poslankyňu Blahovú. Vtedajšia ombudsmanka Dubovcová sa vyjadrila jednoznačne, že matka postupovala správne.

Ľudia sa totiž s dôverou obracajú na štát, keď ich postihne nejaká sociálnoprávna katastrofa. A štát im pomáha takto ničovato.