Denník N

Svet zažíva najväčšiu vlnu protestov za desaťročia. Spája ich Joker aj to, že sú bez lídra

Nepokoje sú na každom svetadiele okrem Austrálie.

V Kolumbii sa občania nahnevali, keď polícia zabila 18-ročného demonštranta. V Libanone pod tlakom ulice odstúpil premiér, no ľuďom to nestačí a protesty sa začínajú vyostrovať.

A v Hongkongu zasa polícia na dva týždne obkľúčila univerzitné mestečko, kým demonštranti na ňu pálili šípy a hádzali zápalné fľaše.

Ak sa vám zdá, že momentálne je vo svete protestov nezvyčajne veľa, nemýlite sa. Posledné mesiace a týždne demonštrovali ľudia v desiatkach krajín od Hondurasu po Indonéziu či od Kazachstanu po Čile. Nepokoje sú na každom svetadiele okrem Austrálie.

Magazín Economist napísal, že sú to počtom krajín a počtom ľudí v uliciach najväčšie protesty od prelomu 80. a 90. rokov, keď sa búrili aj ľudia v komunistických krajinách východnej Európy.

Protesty v Iraku. Foto – TASR/AP

Čo majú spoločné?

Holandská akademička Jacquelien van Stekelenburgová ide ešte ďalej. Podľa nej takéto protesty boli naposledy v 60. rokoch minulého storočia.

Dlhodobý nárast protestov ukazuje aj jej výskum. „Mám údaje z 18 západných a demokratických krajín od roku 1900 do 2012 a tie ukazujú, že do roku 2008 sú protesty aspoň také ako v 60. rokoch,“ povedala pre Denník N výskumníčka, ktorá sleduje protesty.

Hľadať spoločné znaky nespokojnosti ľudí na planéte však nie je jednoduché. Podľa van Stekelenburgovej badať tri hlavné témy. Jednou je

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie