O Svetovej obchodnej organizácii (WTO) väčšina Slovákov nikdy nepočula. Členstvo vo WTO je pritom dôležitým predpokladom našej ekonomickej prosperity. WTO združuje 164 štátov sveta a pokrýva prakticky celý svetový obchod. To je nesmierne výhodné najmä pre malé krajiny, ktoré žijú z predaja výrobkov po celom svete. Slovensko nemusí prácne dohodovať osobitné zmluvy s Indiou či Brazíliou. Základné pravidlá sú vo WTO dané. Partneri si však môžu dohodnúť aj nadštandardné vzťahy, ak chcú.
USA, jej zakladajúci a najdôležitejší člen, dnes WTO označujú za hlavný problém svetového obchodu a hrozia vystúpením. Organizácia je vraj nepružná a nefunkčná. V čom je problém? Majú USA pravdu? Keď sa WTO zakladala, bolo v nej 23 štátov. A celej organizácii dominovali USA. Dnes je členom 164 štátov a pri takom veľkom počte čoraz viac vystupujú problémy s prijímaním rozhodnutí. Pri založení WTO sa prijali pravidlá jednohlasnosti a celistvosti. Základné dokumenty musia odhlasovať všetci. Dokument musí byť odsúhlasený do posledného odseku, čo je veľmi nepružné a takmer nemožné.
Dosiahnutie dohody medzi toľkými štátmi je podstatne ťažšie, najmä keď pozícia USA už zďaleka nie je taká ako kedysi. Dohodnúť sa na nejakom novom dokumente je pri existujúcich pravidlách prakticky nemožné. Logickým východiskom je zaviesť väčšinové hlasovanie a tiež schvaľovanie čiastkových dokumentov. Do toho sa USA veľmi nehrnú. Majú oprávnené obavy, že by ich mohli prehlasovať koalície chudobných štátov z Afriky a Ázie.
WTO poskytuje určité zvýhodnenia pre rozvojové krajiny. Status rozvojovej krajiny si vo WTO umelo predlžujú aj krajiny ako Čína a Južná Kórea. Čína sa navyše nie vždy unúva nahlásiť WTO schémy štátnej pomoci. USA majú pravdu, keď túto praktiku kritizujú.
Ďalším veľkým problémom je meniaca sa štruktúra zahraničného obchodu. Keď WTO pred 72 rokmi vznikla, bola prakticky celá o obchode s materiálnymi tovarmi. Pri dovoze áut, pšenice či ropy nebol problém zrátať kusy, kilá a litre. Dalo sa pomerne jednoducho zistiť, kde bol tovar vyrobený a akú mal hodnotu. A na základe týchto čísel sa stanovili clá, dane a množstevné kvóty na dovoz.
Dnes čoraz väčšiu časť zahraničného obchodu tvoria služby. Zistiť krajinu pôvodu, množstvá a ceny je omnoho ťažšie. Britská nízkonákladová letecká spoločnosť si na lízing vezme lietadlá francúzskeho výrobcu. Náklady účtuje pobočke v Írsku. Zisky znižuje o vymyslené licenčné poplatky, ktoré plynú do daňovej čiernej diery na Bahamách.
Americký internetový gigant poskytuje služby svojho internetového prehliadača zadarmo po celom svete. Poberá však zisky z reklamy, ktoré takisto končia v bahamskej čiernej diere. Monitorovať a regulovať takéto aktivity je omnoho ťažšie ako pri dovoze pšenice.
Aj v bežnom manželstve sa vyskytujú spory a hádky. Je normálne, že vznikajú v organizácii so 164 členmi. Na riešenie sporov je určený odvolací súd WTO. Ročne posudzuje desiatky podaní týkajúcich sa ciel a nekalých obchodných praktík.
Členov súdu menujú členské štáty podľa dohodnutých kvót. Niektoré štáty, napríklad USA, však nechali uplynúť funkčné obdobie svojich zástupcov a nových nevymenovali.
Odvolací súd je tak na pokraji funkčnosti. Táto taktika je jedným zo spôsobov nátlaku. Ak organizácia nebude pre USA výhodná, tak ju znefunkčnia. Ďalším možným krokom je vystúpenie USA z WTO. Vystúpenie najväčšieho člena spochybní legitimitu organizácie ako takej.
Bush a Obama ešte hovorili o tom, ako svetový obchod pomáha šíriť mier, demokraciu a globálnu prosperitu. Trump sa s takými rečami nenamáha. Jasne hovorí, že USA musia byť na prvom mieste. Tomu sa dá rozumieť. Je prirodzené, že každá krajina chce nastaviť pravidlá WTO podľa vlastných záujmov. Zahraničný obchod nie je o charite, ale o peniazoch.
USA už viackrát dali najavo, že sa nebudú donekonečna handrkovať s desiatkami štátov vo WTO. Pre ich obchod je väčšina afrických, ázijských, ale aj európskych krajín nepodstatná. Stačí, keď nanútia svoju vôľu rozhodujúcim partnerom v regionálnych obchodných združeniach. S Mexikom a Kanadou to išlo rýchlo. Európska únia a Čína sú iné váhové kategórie.
Svet sa zmenil omnoho viac a rýchlejšie ako samotné WTO. Ak má organizácia poskytnúť relevantný rámec pre moderný svetový obchod, musí prejsť hlbokou reformou. Nepôjde to bez uznania legitímnych záujmov hlavného akcionára. USA však budú musieť rešpektovať aj záujmy iných veľkých hráčov, najmä Číny a EÚ. Trumpove obchodné vojny nepoškodili len Čínu, ale aj ekonomiku USA. Z kyjaku sa nakoniec môže stať bumerang.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Vladimír Baláž































