Denník N

Neurogenetik: Pamäť sa dá prirovnať k mixéru, na ktorý ste zabudli položiť vrchnák

Tomáš Eichler. Foto - Alpha Medical/Ivan Majerský
Tomáš Eichler. Foto – Alpha Medical/Ivan Majerský

Neurogenetik Tomáš Eichler vysvetľuje, ako funguje naša pamäť. Na preťaženú pozornosť odporúča mentálne ticho.

Rozhovor v skrátenej podobe vyšiel v novembrovom čísle pouličného časopisu Nota bene.

Premýšľal som, ako definovať ľudskú pamäť, a zistil som, že to nie je práve jednoduché.

Pamäť sa definuje dosť ťažko, lebo jej existuje viac typov. Jedným z nich je deklaratívna, respektíve vyjadriteľná pamäť, napríklad vetou „strom je zelený“.

Druhým typom je nedeklaratívna, respektíve podvedomá pamäť, na základe ktorej ovládame napríklad zručnosť bicyklovať sa alebo riadiť auto. Tieto činnosti sa nedajú presne vyjadriť slovami, lebo ide o súbor pohybových zručností, ktoré máme kdesi v podvedomí.

Každý pamäťový systém pritom prechádza štyrmi fázami spracovania: kódovaním, úschovou, spätným zistením a zabúdaním.

Existuje aj krátkodobá a dlhodobá pamäť.

Krátkodobú pamäť možno vyjadriť heslom „opakovaním k zapamätaniu“, dlhodobú zase heslom „nezabudnite na opakovanie“. Podstatných je prvých pár sekúnd v čase, keď dochádza k vstupu nejakej informácie do mozgu, teda naše prvotné vnímanie daného vnemu.

Po ňom okamžite nasleduje fáza kódovania tejto informácie v mozgu. Väčšina spomienok vymizne v priebehu pár minút, ale tie, ktoré prečkajú krehkú fázu, sa postupom času upevňujú.

Je to čosi ako rekordér v našej hlave, teda že v mozgu sa pri vstupe informácie doň zapne tlačidlo „nahrávať“, potom sa vypne, takže vznikne akási nahrávka, ktorú si vieme hocikedy prehrať?

Nie, pamäť takto nefunguje, lebo v mozgu neexistuje žiadna súvislá nahrávka na jednom mieste. Pamäť sa dá prirovnať skôr k mixéru, na ktorý ste zabudli položiť vrchnák. Keď doň hádžete veci, tie sa rozsekávajú a lietajú krížom-krážom.

To isté sa deje v mozgu – príde doň informácia, mozog ju rozseká na malé kúsky a tie lietajú a ukladajú sa na rôznych jeho miestach. Podstatné je, že mozog potom všetky tie kúsky dokáže prepojiť tak, aby si človek danú informáciu mohol vybaviť ako jednu súvislú vec.

Volá sa to problém väzby, pričom určité myšlienky v mozgu sa zväzujú, aby vznikol súvislý vnem. Zatiaľ presne nevieme, ako nám mozog bežne a bez námahy dáva ilúziu stability, existujú však náznaky, že ide najmä o kódovanie informácií do elektrického jazyka mozgu.

V mozgu teda nie je jedno centrum pamäti, ale je rozložená po celej sivej kôre?

Presne tak, okrem sivej kôry sa dôležitý triedič a tvorca pamäti nachádza neďaleko centra mozgu. Volá sa hipokampus a v každej hemisfére je jeden. Prepája informácie práve so sivou kôrou.

Pamäť sa dá trénovať. Je lepšie učiť sa nové veci s prestávkami alebo naraz dlhší čas?

Ak chceme, aby naše dlhodobé spomienky boli spoľahlivejšie, musíme

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie