Denník N

Naša zahraničná politika zaspala dobu

Ilustračné foto – TASR
Ilustračné foto – TASR

Svet je v procese dynamických zmien, keď sa posúvajú mocensko-politické pomery. Naša zahraničná politika tieto zmeny nereflektuje.

Autor je profesor na Katedre politológie FiFUK

Približne pred dvadsiatimi rokmi, keď sa Slovensko striaslo mečiarovského autoritarizmu a začalo dobiehať ostatné stredoeurópske krajiny v snahách o vstup do EÚ a NATO, fungoval pri určovaní nášho prístupu k jednotlivým otázkam zahraničnej politiky vcelku jednoduchý princíp. Vyjadrovala ho trojslovná inštrukcia vpisovaná ministrom Eduardom Kukanom ceruzkou na prednú stranu jednotlivých dokumentov popisujúcich konkrétnu zahraničnopolitickú agendu: „koordinovať s EÚ“ alebo „koordinovať s NATO“. Podľa toho, či išlo o otázku európskej alebo bezpečnostnej politiky. A proces bol jasný. Zjednodušene: zistiť, ako vec vnímajú krajiny EÚ a NATO, a pridať sa k väčšinovému stanovisku.

Zahraničnopolitický autopilot EÚ a NATO

Bolo to logické. EÚ a NATO boli predsa pred dvadsiatimi rokmi integračnými zoskupeniami, do ktorých sme sa snažili vstúpiť, a tak sme sa, samozrejme, snažili i prispôsobovať naše stanoviská a priority stanoviskám a prioritám týchto organizácií. Dnes, 30 rokov od Nežnej revolúcie a 15 rokov po vstupe do EÚ a NATO, to vyzerá tak, že naďalej pokračujeme vo fungovaní na zahranično-politickom integračnom autopilote. Koordinujeme s EÚ a NATO. Zachovávame EÚ a NATO. Diskutujeme o EÚ a NATO. Podporujeme EÚ a NATO.

Lenže toto dnes nestačí. A dokonca ani nestačí snaha o uvedomovanie si faktu, že EÚ a NATO sme aj my. Dnes už nie sme vo výnimočnej historickej bubline posledných dekád, keď historicky nezvyčajne dominovali liberálne demokracie a keď sme sa relatívne pokojne mohli reintegrovať do západnej civilizácie. Tektonické platne globálnej politiky sú v dynamickom pohybe, dominancia liberálnych demokracií a ich inštitúcií svetového usporiadania sú čoraz viac podkopávané a nie je jasné, ako a v čom sme ako Slovenská republika pripravení na tieto zmeny z hľadiska systematického uvažovania nad nimi, určovania našich zahraničnopolitických priorít a organizovania zdrojov našej globálnej angažovanosti. V krátkosti tu načrtnem šesť tendencií zmien.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie