Emisie neklesnú ešte desať rokov, bod zlomu môže byť bližšie. Tri správy pred samitom o klíme dôraznejšie varujú politikov

V pondelok sa v španielskom Madride začína ďalší každoročný klimatický samit COP 25. Pár dní pred ním vedci zverejnili tri správy, ktoré môžu politikov prinútiť k ráznejším krokom v boji proti klimatickej zmene.

Najskôr Svetová meteorologická organizácia (WMO) publikovala čerstvé informácie o koncentrácii CO2 v atmosfére. Tá stále stúpa, vlani bola v priemere 407,8 častice na milión, rok predtým bol priemer 405,5.

Na rozdiel od informácií zo stanice Mauna Loa na Havaji, ktoré pravidelne zverejňuje aj Denník N, ide o priemer údajov z celkovo 129 staníc na celej planéte.

Nárast nie je prekvapivý. Keďže CO2 sa drží v atmosfére desaťročia až storočia, koncentrácia bude ďalšími vypúšťanými emisiami stúpať ešte dlhé roky.

„Stojí za zmienku, že naposledy Zem zažívala podobnú koncentráciu CO2 pred troma až piatimi miliónmi rokov. Planéta bola vtedy o dva až tri stupne teplejšia a hladina morí o 10 až 20 metrov vyššia,“ povedal v tlačovej správe generálny tajomník WMO Petteri Taalas.

Ľudstvo vypúšťa každý rok rekordné množstvo emisií. Svetová meteorologická organizácia odhaduje, že sa to podľa súčasných nastavených politík nezmení do roku 2030. To znamená, že namiesto rýchleho poklesu budeme ešte ďalších desať rokov každoročne lámať rekordy v ročnom množstve emisií skleníkových plynov.

Každý rok o 7 percent menej

Krátko na to vyšla aktuálna správa OSN (Emission gap report), ktorá detailne hodnotí, ako sme na tom s emisiami. Podľa nej by sme museli od tohto roku do roku 2030 znižovať emisie každoročne o 7,6 percenta, aby sme sa dostali na cestu k otepleniu planéty najviac o 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnou érou.

Už teraz je na Zemi v globále teplejšie o jeden stupeň ako v 19. storočí.

Cieľ sa podľa súčasných scenárov nenaplní. Ak by aj všetky krajiny implementovali sľuby z Paríža 2015, k čomu majú mnohé ďaleko, tak by sa teplota do konca storočia zvýšila podľa správy o 3,2 stupňa.

„Nikdy nebolo dôležitejšie počúvať vedu. To, že sme zlyhali pri vnímaní týchto varovaní a že sme nevykonali rázne kroky, aby sme znížili emisie, znamená, že budeme aj naďalej svedkami smrteľných katastrofických vĺn horúčav, búrok a znečistenia,“ povedal generálny tajomník OSN António Guterres.

Aby sme dosiahli želaného 1,5 stupňa, muselo by sa kolektívne úsilie zvýšiť päťnásobne.

Viaceré krajiny už oznámili svoj cieľ byť uhlíkovo neutrálne do roku 2050 (vrátane Slovenska), no mnohé stále nie. „Krajiny G20 spoločne tvoria 78 percent emisií, no iba päť z nich oznámilo dlhodobý záväzok o uhlíkovej neutralite,“ píše sa v správe WMO.

Body zlomu

V stredu zverejnil pestížny vedecký magazín Nature komentár, v ktorom hovorí, že takzvané body zlomu (tipping points) môžu byť bližšie, ako si doteraz ľudstvo myslelo. Ide o javy, ktoré by výrazne zmenili regionálnu aj globálnu klímu.

Identifikovali deväť takých zlomov: roztopenie Arktídy, topenie pevninského ľadu v Grónsku a Antarktíde, topenie permafrostu, ktoré do ovzdušia vypustí ďalšie kvantá CO2 a metánu, zmenu cirkulácie v Atlantickom oceáne (vrátane Golfského prúdu) či premenu Amazonského pralesa na savanu.

To sa môže stať, ak prales stratí 20 až 40 percent svojej plochy, doteraz sa od roku 1970 zmenil o 17 percent.

Mnohé tieto javy sú poprepájané a jeden môže spustiť druhý. Niektoré z nich sa už dajú pozorovať.  Ako príklad vedci v Nature uvádzajú, že strata ľadu v Arktíde zvyšuje regionálne otepľovanie.

„Arktické otepľovanie a topenie Grónska spôsobuje prísun čerstvej vody do Severného Atlantiku. To mohlo prispieť k 15-percentnému spomaleniu Atlantickej meridionálnej cirkulácie (AMOC) od polovice 20. storočia, ktorá je kľúčovou časťou transportu soli a tepla v oceáne. Rýchle topenie pevninského ľadu v Grónsku a spomalenie AMOC-u by destabilizovalo Západoafrický monzún a spustilo by suchá v africkom regióne sahelu. Spomalenie AMOC-u by mohlo vysušiť Amazóniu, narušiť Východoázijský monzún a spôsobiť kumuláciu tepla v južnom oceáne, ktorá by urýchlila stratu antarktického pevninského ľadu,“ píše sa v Nature.

Tieto body zlomu prvýkrát vedci opísali pred dvadsiatimi rokmi. Vtedy však očakávali, že k nim môže dôjsť, až keď teplota stúpne o vyše 5 stupňov Celzia.

Teraz sa hovorí, že k bodom zlomu by mohlo prísť už pri presiahnutí jedného či dvoch stupňov Celzia.

„Pribúdajú dôkazy, že tieto javy môžu byť pravdepodobnejšie, ako sa myslelo, majú vysoký vplyv a sú prepojené medzi rôznymi biofyzikálnymi systémami. Potenciálne môžu spôsobiť dlhotrvajúce nezvratné zmeny,“ píšu vedci v správe.

„Možno sme už prešli hranicu pre domino efekt týchto prepojených bodov zlomu. Jednoduchá verzia je, že protestujúci školáci majú pravdu: vidíme, že potenciálne nezvratné zmeny v klimatickom systéme sa už dejú alebo sme k tomu blízko,“ povedal profesor Tim Lenton z univerzite v Exeteri, hlavný autor správy.

Vraví, že sa nesnaží byť alarmistom, len hovorí, ako to je.

Phil Williamson z Východoanglickej univerzity pre Guardian dodal, že táto prognóza je úplne možná. „Možno sme už stratili kontrolu nad klímou Zeme,“ povedal.

Hlavná téma pre Európanov

Mnoho ľudí najmä na Západe to už začína vnímať. Podľa najnovšieho eurobarometra si 32 percent Európanov (najviac) myslí, že boj proti klimatickým zmenám a ochrana životného prostredia by mali byť hlavnou témou, ktorou by sa mal zaoberať nový Európsky parlament.

Ten vo štvrtok vyhlásil „klimatickú a environmentálnu núdzu“.

V pondelok sa začína každoročný klimasamit štátov sveta pod skratkou COP (keďže ide o 25. stretnutie, je to COP25). Na stretnutí v Paríži v roku 2015 sa dohodli záväzné sľuby.

Veľmi dôležité bude stretnutie o rok, keď majú štáty prehodnotiť svoje záväzky.

V súčasnosti vlády nesmerujú k splneniu ani jedného z cieľov: zníženie emisií o 45 percent do roku 2030, uhlíková neutralita do roku 2050 a nárast teploty do 1,5 stupňa Celzia.