Denník N

Dubovcová: Hráme sa na stabilitu, ale vlastne len zakrývame pleseň pod povrchom

Jana Dubovcová. Foto N - Tomáš Benedikovič
Jana Dubovcová. Foto N – Tomáš Benedikovič

Bývalá ombudsmanka Jana Dubovcová bude kandidovať za koalíciu PS/Spolu z posledného 150. miesta.

V rozhovore sa dočítate:

  • prečo prijala ponuku PS/Spolu,
  • čo robila po odchode z postu ombudsmanky,
  • prečo sa vzdala funkcie sudkyne,
  • či ju prekvapila Threema,
  • čo jej napadlo, keď zvolili Zuzanu Čaputovú za prezidentku.

V rozhovore so Štefanom Hríbom približne pred dvoma rokmi ste povedali, že problémom demokracie je mlčiaca väčšina. S vaším príbehom do nej rozhodne nepatríte. Kedy a prečo sa človek ako vy rozhodne vstúpiť do politiky?

Vtedy, keď zistí, že niektoré veci nefungujú a bolo by ich treba napraviť, alebo robiť inak, a keď dospeje k tomu, že nie je inej cesty, ako to dosiahnuť cez politiku, teda cez legislatívu alebo exekutívu. To bol aj môj dôvod. Všetky iné možnosti som vyčerpala. Ako keby som v tých predchádzajúcich riešeniach prišla po plot, na koniec cesty a už iná sa neotvárala.

Bolo pre vás rozhodnutie kandidovať za PS/Spolu ťažké? 

Bolo to ťažké, ale v inom zmysle ako v minulosti. Teraz som cítila potrebu podporiť zmeny na Slovensku a tých ľudí, o ktorých si myslím, že ich môžem považovať za nositeľov zmien, aké by som očakávala. Priznávam, ten výber nebol zase až taký náročný.

Teraz hovoríte o strane PS?

Áno.

Čo ste pri rozhodovaní najviac zvažovali?

Zvažovala som situáciu, ktorú sledujem, a v ktorej sa nachádzame. Myslím si, že pred nejakým rokom by som takéto rozhodnutie neurobila, lebo by som si myslela, že to vôbec nie je potrebné.

Prečo?

Vo vzduchu bolo veľa energie, ľudia túžili po zmene a cítila som obrovskú spoločenskú požiadavku.

Hovoríme o období protestov Za slušné Slovensko po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej?

Hovoríme aj o tých manifestáciách, bohužiaľ, po nešťastnej dvojnásobnej vražde, ktorá vzbudila v spoločnosti obrovskú silu a energiu na zmenu. Myslela som si, že je to v poriadku, že je to vybavené a nemôže sa už nič stať. Myslela som si, že zmeny prídu a budú také, aké potrebujeme. Lenže plynutím času akoby energia upadala. Neprišli podľa môjho názoru čisté, dobré a rýchle riešenia, naopak, dostali sme sa do akejsi agónie. Hráme sa na stabilitu, ale vlastne len zakrývame pleseň pod povrchom. Výsledok volieb nie je už vôbec taký istý, ako by bol pred časom, takže treba zapnúť a spojiť sily, aby sme sa zmeny dočkali.

V opozícii to na spájanie síl už veľmi nevyzerá.

Nevyzerá.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Parlamentné voľby 2020

PS/Spolu

Teraz najčítanejšie