Ďalší nahratý je Počiatek. Na Kočnerovom videu žiada od Trnku krytie v kauze Tipos (video)

Kočnerov archív ukazuje, že Slovensko nemalo sedem rokov generálneho prokurátora, ale otroka Mariana Kočnera a poskoka politikov. Dobroslav Trnka namiesto toho, aby vyšetroval vážne prepojenia organizovaného zločinu na politikov, korupciu kryl podľa toho, ako to chcel jeho kamarát Kočner alebo ako si to objednali jednotliví politici.

Ukázali to už nahrávky rozhovorov medzi Trnkom a Kočnerom, ale potvrdzuje to aj ďalšie video, ktoré sa našlo v Kočnerovom „archíve“ pri vyšetrovaní vraždy novinára Jána Kuciaka. Ide o asi trištvrtehodinový rozhovor medzi Trnkom ako generálnym prokurátorom a vtedajším ministrom financií Jánom Počiatkom (Smer). Rozhovor sa uskutočnil pravdepodobne v januári v roku 2009 a obaja spolu rozoberali hlavne podvodnú kauzu Tipos známu aj ako spor s firmou Lemikon.

Jeden z najvyšších funkcionárov vládneho Smeru Počiatek, ktorý by mal ako minister financií strážiť verejné zdroje, sa s generálnym prokurátorom zabáva na tom, aký fantastický kšeft s emisiami vymyslel šéf koaličnej SNS Ján Slota a obišiel pri tom premiéra Roberta Fica (Smer). „Ešte aj Fica oholil, do pi..i, lebo nedal mu z toho polku, ale nejak inak ho domotal, úplný král,“ hovorí Počiatek a Trnka sa smeje.

Obaja sedia vo veľkej kancelárii s koženými sedačkami, ale nepôsobia ako ústavní činitelia. Ich slovník je vulgárny, fajčia, už ráno sa ponúkajú štamprlíkom. Počiatek sa zdôverí, akú má opicu a ako na poslednom stretnutí európskych ministrov financií žúroval v Bruseli do štvrtej rána, opil sa a potom smrdel.

Z doteraz získaných dôkazov vyplýva, že šperkovnicu so skrytou kamerou inštaloval v kancelárii generálneho prokurátora Kočner obvinený z objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka a používať ju ho naučil jeho poskok a bývalý novinár a šéf kontrarozviedky Slovenskej informačnej služby Peter Tóth.

Video: Počiatek na Kočnerovom videu prosí Trnku o krytie v kauze Lemikon (autorka: Martina Koník)

Lemikon

Trnka a Počiatek sa stretli, aby rozobrali, čo s kauzou spoločnosti Tipos a Lemikon. Išlo o roky ťahajúci sa súdny spor o ochranné známky, ktorý pre úroky narástol na vtedajšie dve miliardy korún – približne 66,7 milióna eur. Tie malo Slovensko na základe podozrivého rozsudku Najvyššieho súdu zaplatiť schránkovej firme Lemikon na Cypre, ktorá sa neskôr presťahovala do Panamy a dostala sa k tejto pohľadávke. Za firmou bol český podnikateľ Radovan Vítek napojený na finančnú skupinu J&T.

Počiatek bol podozrivý, že v kauze nechránil záujmy Slovenska, ale neznámej firmy.

To, že má Slovensko platiť, rozhodol Najvyšší súd, minister financií však ešte mal možnosť podať mimoriadny opravný prostriedok. Neurobil to a s Lemikonom sa tajne dohodol, ako mu peniaze vyplatí. Prvú splátku – 13 miliónov eur (400 miliónov korún) im poslal expresne rýchlo v novembri 2008, len pár dní potom, ako po rozsudku Najvyššieho súdu podpísal s Lemikonom dohodu.

Počiatek o platbe nikomu nepovedal. Až keď o dohode medzi ním a Lemikonom informovali v novembri 2008 českí novinári, vypukol na Slovensku škandál. Smer vtedy vládol so Slotovou SNS a Mečiarovým HZDS.

Tlak verejnej mienky prinútil konať aj generálneho prokurátora Trnku, ktorý potom vo veci podal mimoriadne dovolanie, no odoslaniu prvých peňazí už nikto nezabránil.

Práve v auguste tento rok súdy definitívne potvrdili, že štát bol pred desiatimi rokmi v práve a Lemikonu nemusel nikdy poslať ani 400 miliónov korún. Tipos sa teraz o peniaze súdi, je teda zrejmé, že minister Počiatek postupoval nesprávne a nevyčerpal všetky možnosti, ako ochrániť peniaze štátu pred požiadavkami schránkovej firmy.

Osoba s veľkým bruchom

Čo sa dialo v januári 2009 v Trnkovej kancelárii?

Situáciu zachytáva video, ktoré zaistila polícia, a opisuje ju aj úradný záznam vyšetrovateľov z apríla tohto roku, ktorí si pozreli a vypočuli všetky nahrávky v Kočnerovej šperkovnici s tajnou kamerou. DVD je aj súčasťou vyšetrovacieho spisu Kuciak.

Podľa doterajších informácií sa na nahrávaní zo šperkovnice podieľal aj blízky spolupracovník Mariana Kočnera a bývalý príslušník Slovenskej informačnej služby Peter Tóth, ktorý sa objaví na jednom krátkom videu, ktoré šperkovnica nahrala. Zachytáva, ako Tóth s nahrávacím zariadením manipuluje. Na ďalšom videu je už Kočner, ktorého policajti opisujú aj ako osobu, ktorej najprv vidno len veľké brucho, a Dobroslav Trnka. Kočner učí Trnku v jeho kancelárii prístroj obsluhovať.

Nahrávka s Počiatkom zachytáva aj Trnkovu sekretárku, ako mu prináša kávu. Potom už nasleduje hodinové video.

Do miestnosti vchádza vtedajší minister financií Ján Počiatek a s generálnym prokurátorom sa rozprávajú najmä o kauze Lemikon.

Počiatek ho žiada, aby túto záležitosť pred novinármi dobre odprezentoval, aby im urobil marketing a aby z toho nevyšli ako „k…i“. Chce, aby povedal, „že sme sa efektívne bránili a urobili všetko, čo bolo v našich silách“.

Trnka sa chystal na brífing na generálnej prokuratúre, kde išiel oznámiť, že v kauze Lemikonu doplnil svoje mimoriadne dovolanie. Parlament vtedy narýchlo menil občiansky súdny poriadok tak, aby umožnil generálnemu prokurátorovi podať mimoriadne dovolanie, ktoré bude mať odkladný účinok.

Počiatek vtedy ako minister verejnosť presviedčal, že jedinou možnosťou už bolo len zaplatenie pohľadávky. Opozícia upozorňovala, že minister mal žiadať podanie dovolania, aj keď vtedy ešte bez odkladného účinku.

Aby sa nevypytovali ko…y

Minister financií na nahrávke Trnku žiada, aby nešiel príliš do detailov alebo do hĺbky, „aby sa zas nevypytovali ko…iny potom“. Má odprezentovať situáciu tak, že sa nedalo nič robiť a peniaze sa museli vyplatiť. Obaja sa dohadujú na tom, že keby Trnka nepodal novelu zákona, tak sa musí uhradiť celá suma a vlastne zachránili sumu 1,5 miliardy korún.

Počiatek chce vedieť, koľko bude trvať konanie na Najvyššom súde, na čo mu Trnka odpovedá, že to bude veľmi rýchle, lebo tam pozná sudcov. Minister sa pýta, či by to nemohlo trvať dlhšie, aspoň do leta, teda do volieb, aby to trochu išlo do zabudnutia – v roku 2009 sa konali prezidentské voľby. Za podstatné považujú, ako „zvládnu túto prvú mediálnu pasáž“. Podľa Počiatka nie je treba žiadna veľká „sofistikácia“.

„Spravím ti taký background, aby si to mal dobré,“ upokojuje Trnka ministra financií.

„Vôbec nezáleží na tom, čo je pravda, ale čo povieš,“ reaguje zasa Počiatek.

„Ja poviem, že jediná možnosť bola prijatie novely, aby bolo jasné, že nebolo nič možné urobiť, len to zaplatiť,“ hovorí Trnka a pýta sa Počiatka, či má nejakých svojich novinárov, s ktorými by to mohol riešiť. Počiatek odpovedá, že nemá. Trnka odvetí, že „mám troch-štyroch redaktorov, s ktorými môžem debatovať“.

Generálny prokurátor namiesto toho, aby sa snažil vyšetrovať, kto je za schránkovou firmou Lemikon a prečo im minister financií expresne rýchlo poslal 13 miliónov eur, s Počiatkom súhlasí a nakoniec aj splní, na čom sa dohodli.

Ivan Mikloš, vtedy opozičný poslanec z SDKÚ, ktorý kauzu kritizoval, bol pre nich „smrad vy….ý“.

Tlačovka

Trnkov brífing s novinármi sa uskutočnil 28. januára v roku 2009. Generálny prokurátor postupoval presne podľa pokynov Počiatka. „Chcel by som vás informovať, že včera som podpísal a doručil na Najvyšší súd doplnenie dôvodov môjho mimoriadneho opravného prostriedku v kauze Tipos,“ začal Trnka.

„Dovoľujem si povedať, že celej tejto kauze predchádzal niekoľkoročný spor, ktorý sa začínal na výške možnej odplaty alebo vyrovnania cca 20 až 23 miliónov slovenských korún. Postupne sa nám vyšplhal až do výšky asi dvoch miliárd korún. Určite je každému jasné, že k takémuto nárastu celej sumy mohlo prísť len za určitej dĺžky súdneho konania, ktoré prebiehalo na území Slovenskej republiky a nikde inde,“ pokračoval generálny prokurátor a potom povedal to podstatné, na čom sa s Počiatkom dohodli.

Podľa Trnku sa spor dostal do štádia, keď „ministerstvo financií bolo povinné na základe právoplatného rozsudku Najvyššieho súdu vyplatiť stanovenú sumu“. Týmto vyhlásením jednoznačne kryl Počiatkov postup.

Pokračoval, že diskusie a debaty, kto mal čo robiť, sú preňho bezpredmetné. „Ministerstvo financií nemalo inú možnosť, ako tieto finančné prostriedky vyplatiť. Nemali žiadnu inú možnosť. To, že ja sa dnes môžem obrátiť na Najvyšší súd, je dané tým, že prišlo k veľmi rýchlej novele Občianskeho súdneho poriadku.“

V skutočnosti sa však práve Počiatek mohol s prípadom Lemikon obrátiť na generálnu prokuratúru skôr.

Aj po tohtoročnom augustovom verdikte súdov, že Tipos bol v práve, médiá písali, že Tipos by sa mal pokúsiť vymáhať 400 miliónov korún od Lemikonu naspäť. Dodávali, že to zrejme bude nemožné, keďže ide o schránkovú firmu. Tipos sa o to stále pokúša.

„Spoločnosť Tipos dlhodobo uskutočňuje všetky potrebné kroky pre dosiahnutie celkového úspechu v sporoch, ktoré sa týkajú spoločnosti Lemikon Limited. Pozitívne výsledky týchto krokov sa prejavili už v hlavnom spore o zdržanie sa nekalosúťažného konania, poskytnutie primeraného zadosťučinenia, o náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu spoločnosti Lemikon Limited v jej celom rozsahu zamietol,“ napísal hovorca Tiposu Rastislav Čépe.

„Plnenie, na ktoré sa pýtate, je predmetom samostatného súdneho konania. Toto konanie bolo prerušené do právoplatného skončenia hlavného sporu. Nakoľko v hlavnom spore už došlo zo strany Najvyššieho súdu k vydaniu rozhodnutia, očakáva sa, že konanie bude po ukončení prerušenia v najbližšej dobe opätovne pokračovať,“ povedal ešte hovorca.

Nahrávku Trnku s Počiatkom už vyšetruje NAKA. „V uvedenej veci je vedené trestné konanie, pričom v súčasnej dobe bude vykonávané znalecké dokazovanie z fonoskopie a mechaniky. Až po zabezpečení výsledkov všetkých znaleckých skúmaní a vykonaní ďalších procesných úkonov bude vydané meritórne rozhodnutie,“ vyhlásilo policajné prezídium.

Nie je jasné, prečo si Kočner s Trnkom Počiatka nahrali, keď v skutočnosti boli kamaráti. Bol to práve Počiatek, kto zoznámil svojho kamaráta Kočnera v roku 2006 napríklad so šéfom SaS Richardom Sulíkom. Sulík v minulosti pracoval ako Počiatkov poradca.

Počiatek na otázky Denníka N neodpovedal. Trnka po tom, čo sme sa predstavili, povedal „ďakujem“ a zložil telefón. Na SMS správu nereagoval.

Trnku vyšetrujú aj pre nahrávku s Kočnerom o kauze Gorila, momentálne má zastavený výkon funkcie prokurátora.

Opoziční politici: Bola to krádež

Počiatka pre kauzu Tipos odvolávala opozícia v parlamente. Išlo o nočné rokovanie ešte 2. decembra 2008. Predseda parlamentu Pavol Paška zo Smeru vtedy bežne zvolával schôdze o odvolaní vládnych ministrov na noc.

„Kauza Tipos je takmer dokonaný podvod, na ktorom sa s najväčšou pravdepodobnosťou podieľali niektoré finančné skupiny a právnická kancelária prepojená s ministrom Kaliňákom,“ hovoril v úvodnej správe na začiatok odvolávania Ivan Mikloš, vtedy SDKÚ. Práve Kaliňákovi blízki advokáti Tipos zastupovali.

Počiatek sa snažil celú kauzu obrátiť proti Miklošovi a hovoril, že keby sa on ako predchádzajúci minister dohodol s Lemikonom skôr, nemusel by štát platiť 2 miliardy korún, ale oveľa menej. „Od samého počiatku, nie, od samého začiatku radšej, sme boli presvedčení, že tieto požiadavky nie sú opodstatnené,“ hovoril na to Mikloš a pýtal sa, prečo vyplatenie sumy Lemikonu neschválila vláda.

Počiatka vtedy v parlamente obhajoval aj Fico. „Žiadny efektívny opravný prostriedok neexistoval. Podnet na generálnu prokuratúru bolo možné podať, ale nie je to efektívny právny prostriedok,“ tvrdil vtedajší premiér.

„Niekto zjavne potreboval keš tento rok. Opäť sa ukázalo, aká dôležitá je verejná kontrola. Keby médiá nepriniesli informáciu o Tipose, dnes by boli dve miliardy mimo Slovenska,“ hovorila Ficovi Lucia Žitňanská, vtedy tiež SDKÚ.

Do rozpravy sa vtedy zapojil aj minister vnútra a Počiatkov kamarát Robert Kaliňák: „Pekný večer prajem, pre nás slušných ľudí nie je bežné, že sa na jednom mieste stretávame s takým počtom luhárov,“ povedal vtedy opozícii Kaliňák, ktorého neskôr novinári usvedčili z viacerých klamstiev.

Na druhý deň 3. decembra 2008 sa konal na ministerstve financií poslanecký prieskum k celej kauze. Opozícia dlhodobo žiadala, aby Počiatek zverejnil dohodu s Lemikonom. Ten to odmietal, poslancom však zmluvu na ministerstve ukázali. Opoziční poslanci vtedy zmluvu zobrali z ministerstva, vyniesli ju von, nakopírovali a rozdali ju novinárom. Bol to prekvapivý krok, nikdy predtým sa nič podobné nestalo.

Video: Počiatek hovorí Trnkovi: Slota pri emisiách oholil aj Fica, nedal mu polovicu (autorka: Martina Koník)

Pre oboch bola korupcia bežná

Počiatek a Trnka sa rozprávali aj o tom, k akému chodia kaderníkovi a ako dovolenkujú. No generálny prokurátor sa od ministra financií dozvedel aj o jednej z najväčších káuz SNS – o emisiách. V médiách škandál naplno vypukol až približne o tri mesiace neskôr – v apríli 2009.

„Ten Slota neuveriteľne zarobil. Vymyslel si nový kšeft, ktorý nikto nepoznal, a to je predaj emisných kvót,“ hovorí Počiatek. “On ti niekde vyňúral, že existujú také medzinárodné kvóty, ko…ké, ja som tiež netušil, že existujú. Ten ko…t to niekde vysmrdel, vyňúral. Predal to americko-japonskému vyj…mu konzorciu, dva celé dva miliardy,“ obdivuje Slotu minister financií.

„Ten k…t sa s tým už nej…al, zobral motorovú pílu, to už bolo jedno, či to bolo draho alebo lacno, ale predal to. Dve miliardy má. Ešte aj Fica oholil do p…i, lebo nedal mu z toho polku, ale nejak inak ho domotal, úplný král,“ pokračuje Počiatek. Trnka sa nahlas smeje. Počiatek potom ešte hovorí, že Slota hrá iba na seba.

Kauzu emisií práve pre štát nevýhodný predaj ministrami životného prostredia, ktorých nominoval Slota, roky vyšetrovala polícia. Slovensko prišlo o 66 miliónov eur. Generálna prokuratúra to nakoniec v roku 2014 uzavrela s tým, že skutok nie je trestný čin. A hoci dvaja Slotovi ministri výstavby sedia vo väzení kvôli nástenkovému tendru, bývalý predseda SNS žiadnemu súdu čeliť nemusel.

Fico pre emisie, ktoré ako kauzu najprv verejne odmietal, napokon odvolal SNS v roku 2009 dvoch ministrov životného prostredia. Najprv v máji Jána Chrbeta a v auguste Viliama Turského s tým, že SNS odobral celý rezort životného prostredia. Slota to akceptoval, vláda sa nerozpadla a ministerstvo životného prostredia až do volieb viedol Dušan Čaplovič zo Smeru.

Trnka potom rozprával Počiatkovi o Vladimírovi Palkovi. Vraj „urobil na Schengene 900 miliónov a otočil to 2x, k…t v…ý„. Minister financií ho následne doplnil, že bol za tým Palkov hovorca Boris Ažaltovič. Vladimír Palko bol vtedy minister vnútra za KDH, ale žiadne podvody okolo Schengenu polícia nikdy nevyšetrovala.

„Roky už hovorím, že ľudia často v nezáväznom rozhovore medzi sebou jednoducho tárajú dve na tri, pričom do konania iných ľudí projektujú svoje vlastné vzorce správania. Keď sa to táranie nahrá a nahrávka sa po čase objaví, táranie nadobudne psychologickú dôveryhodnosť, lebo budí dojem odhaleného vážneho tajomstva,“ povedal Palko.

„Preto brať vážne celý spis Gorila od slova do slova viedlo celospoločensky k neschopnosti rozlišovať medzi tým, čo je pravda, a tým, čo už je fantázia, preto sa niečo podobné deje v prípade Kočnerovej Threemy, a ako vidíme, deje sa tak aj v ďalších a ďalších prípadoch. Sú to hlúposti. Už len z tých fantastických čísel je to vidno,“ dodal ešte exminister vnútra.

Vtedajší Palkov hovorca Boris Ažaltovič povedal, že s Počiatkom prišiel do kontaktu, len keď išlo o firmu Telenor, ktorej bol na Slovensku riaditeľom. „Išlo o zdedenú zmluvu na dodávku telekomunikačných služieb pre ministerstvo vnútra – internetové pripojenia pre budovy cez satelit, ktorá bola mimoriadne predražená. Urobili sme vtedy výberové konanie a podpísali niekoľkokrát lacnejšiu zmluvu so Slovenskými telekomunikáciami, dnes Slovak Telekom. Verím, že prišiel o veľa peňazí,“ reagoval Ažaltovič na Počiatka.

„Pokiaľ ide o Schengenský prechodný fond, tak to považujem za úplnú hlúposť. Kľúčovú zmluvu za takmer 1 miliardu korún na fyzické a technické zabezpečenie hranice s Ukrajinou podpísal s firmou Ericsson Slovakia v decembri 2006 Robert Kaliňák. A to je takmer polovica celého Schengenského prechodného fondu.“

Trnka a Počiatek sa rozprávali aj o tom, ako „vedieť kauzy prežiť“. Počiatek opisuje, že sa učia a keď sa prevolia do ďalšieho obdobia, tak budú múdrejší pri „prerozdeľovaní záhradok, lebo teraz sa to rieši krížovou kontrolou a to nie je dobré“.

Minister financií chválil svojho premiéra Roberta Fica. Podľa neho sa za tie „dva-tri roky naučil množstvo vecí strašným spôsobom, ale potrebujú nejaký ten rok, aby sa ešte upratali, a to je ideálne“. Vraj predtým bola ľahšia doba, nikto nič netušil a robili sa veci, ktoré sa už teraz nedajú robiť.

O rok na to vláda Smeru skončila, ale iba na dva roky, pretože vládu Ivety Radičovej položila SaS svojím hlasovaním o eurovale. Smer potom od roku 2012 vládol štyri roky sám. Počas tohto vládneho obdobia robil Bašternák svoje daňové podvody a vyrástol aj Kočner.

Počiatka si v Smere aj po kauze Lemikon vysoko cenili. Potom, čo skončil ako minister financií, sa stal v roku 2010 poslancom. Kandidoval ako sedmička na kandidátke. V roku 2012 ho Smer nominoval za ministra dopravy. Po skončení funkcie, v roku 2016, znovu kandidoval z vysokého miesta, bol číslo 9. V apríli 2016 sa však hneď po voľbách vzdal poslaneckého mandátu a venuje sa už len biznisu.