Najzásadnejšia otázka o umelej inteligencii je, či stroj môže mať vedomie
Z pohľadu superinteligentného robota s vedomím človek už svoju úlohu splnil. Vytvoril umelú inteligenciu z polovodičov a z ocele s vlastným vedomím. To bola jeho historická úloha vo jeho kratučkej, zhruba 2,5 milióna rokov trvajúcej epizóde.
Autor je vysokoškolský pedagóg, FEI STU Bratislava
Dôležitá téma, ktorá sa objavuje čoraz častejšie, je, či môžu alebo budú mať stroje vedomie. Povieme si, prečo je táto otázka dôležitá a čo z toho môže vyplývať pre budúcnosť ľudstva.
Najskôr poznamenajme, čo chápeme pod pojmom umelá inteligencia. Je to disciplína, ktorá ponúka prostriedky napodobňujúce spôsoby, akými živá príroda a človek (čiže prirodzená inteligencia) riešia praktické problémy.
Spravidla ide o zložité problémy, ktoré sme nevedeli vyriešiť „konvenčnými“ metódami. A keďže príroda to dokáže, snažíme sa ňou inšpirovať.
Prežijeme umelú inteligenciu?
Zjednodušuje život, berie živobytie
Vieme, že inteligentné stroje sa dnes dokážu učiť podobne ako človek – vedia vnímať svet, robiť rozhodnutia, riešiť problémy a zvládať komplikované činnosti. Dokážu nahradiť prácu stredoškolsky aj vysokoškolsky vzdelaných ľudí a čoskoro aj konštruktérov a vedcov. Čiže už hovoríme aj o tvorivej vedeckej práci stroja.
Umelá inteligencia ľudstvu zjednodušuje život. Na druhej strane čoraz viac berie ľuďom živobytie. Pre zamestnávateľov a majiteľov firiem je často efektívnejšie miesto ľudí používať inteligentné stroje, ktoré sú spoľahlivé, disciplinované, neúnavné, precízne aj lacnejšie.
Okrem hroziacej veľkej nezamestnanosti a narastajúcich sociálno-ekonomických rozdielov sa však v budúcnosti črtá aj ďalší a ľudstvo pravdepodobne ešte ohrozujúcejší problém.
Môžu počítače dosiahnuť schopnosti ľudského mozgu?
Ľudia si už dlho kladú otázku, či počítače môžu dosiahnuť schopnosti ľudského mozgu. Je zaujímavé, že rýchlosť pohybu informácie v biologickom mozgu je zhruba
