Denník N

O politickom diletantizme a ľudskej nekorektnosti Ivana Mikloša

Foto – TASR
Foto – TASR

Transformácia a hospodárska politika nie sú doménou ekonómov.

Autor je filozof, publicista, politik

Nedivím sa, že Ivana Mikloša pobúrila moja úvaha o príčinách aj nášho dnešného marazmu a môj pokus búrať mýtus, že jeho príčinou je fakt, že sme sa nedostatočne vyrovnali s komunistami. Pobúrila až tak, že sa prestal ovládať a ukázal v plnej nahote svoju povýšeneckosť, aroganciu a primitivitu.

Najprv tak, že keď nie som ekonóm, nemám do transformácie našej spoločnosti po novembri ’89 čo hovoriť. A z pohľadu dokonalého ekonóma označil moju úvahu za „znôšku nezmyslov“ a „hlúpe názory“. A pustil sa do obhajoby Klausovho modelu transformácie, takzvanej šokovej terapie.

Nebudem sa tu zaoberať porovnávacou analýzou vývoja v okolitých krajinách, ktorú napokon Mikloš redukuje na parametre rastu, lebo vo vzťahu k téme, ktorou sa ja zaoberám, nemá žiaden zmysel. Navyše vôbec „nefavorizujem“ gradualistickú koncepciu, ako to tvrdí Mikloš, aj keď Komárkove názory (najmä v jeho knihe Ohrožená revoluce zo začiatku 90. rokov ) mi boli blízke; Kočtúchove už menej…

Teda k meritu: transformácia a hospodárska politika nie sú doménou ekonómov. Ivan Mikloš nikdy nepochopil, že politika je hľadanie vyvážených riešení, teda takých, ktoré zároveň stimulujú hospodárstvo a uspokojujú potreby obyvateľstva. Predstava Mikloša bola vždy bezohľadné uskutočňovanie ekonomickej teórie bez ohľadu na reálny život spoločnosti.

Lenže ekonomických teórií je veľa. Pracoval som skoro desaťročie v ekonomickom výskume a nepamätám si, že by sa na niečom zhodli vtedajší ekonómovia: Kučerák, Filkus, Kočtúch, Hofmann, ak spomeniem len niektorých, mali veľmi odlišné názory. A napokon aj Klaus – ktorého som zažil aj ako svojho učiteľa: rok nás drvil

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie