Denník N

Chimamanda Ngozi Adichie: Hnev dáva ženám slobodu a silu nebyť ticho. Máme právo na názor a smieme žiadať zmeny

Chimamanda Ngozi Adichie. Foto N - Tomáš Benedikovič
Chimamanda Ngozi Adichie. Foto N – Tomáš Benedikovič

„Časť spoločnosti všade na svete si myslí, že žena nie je samostatná bytosť s právami, ale že je tu nato, aby rodila deti a starala sa o iných. Nie je to pravda,“ hovorí nigérijská spisovateľka Chimamanda Ngozi Adichie.


Prihláste sa na odber nových podcastov Denníka N:
AppleSpotifyPodbeanRSS

Podľa dostupných údajov na sociálnych sieťach som spočítala vami zverejnené pracovné cesty za posledný polrok. Vaša návšteva Bratislavy je asi dvadsiatou piatou v poradí. Cestovali ste po Spojených štátoch, boli ste niekoľkokrát v Nigérii, vo Francúzsku, v Číne, v Južnej Kórei, v Portugalsku, v Španielsku, v Poľsku. Ako často sa počas svojich ciest stretávate s príbehmi týkajúcimi sa mizogýnie (chorobný odpor mužov k ženám – pozn. red.), sexizmu, postavenia žien a feminizmu vôbec?

Vaša otázka by skôr mala znieť, kedy sa s takými príbehmi nestretávam. Je to až neuveriteľné, že všade, kam idem, príde reč presne na to, na čo sa pýtate. Možno to súvisí aj s tým, že mnohé ženy už vedia, že feminizmus je niečo, čo ma zaujíma.

Máte pravdu, v posledných mesiacoch som cestovala naozaj veľa, čo nie je pre mňa celkom bežné. Rozhodla som sa však povedať áno viacerým veciam, ktoré normálne nerobím, už len zo zvedavosti. Úprimne ma zaujíma, ako žijú ženy v rôznych častiach sveta. Napríklad o situácii a postavení žien v Nemecku som nemala predstavu. Vedela som všeobecne známe fakty typu, že je to najväčšia ekonomika v Európe a kancelárkou je tam Angela Merkelová. A potom tam za mnou prišli ženy a začali mi rozprávať svoje príbehy. Ostala som v šoku.

Prečo?

Najčastejšie to boli ženy zo strednej triedy, ktoré mi rozprávali, s čím sa potýkajú. Jedna mi povedala: viete, máme síce Angelu Merkelovú, ale potom dlho nie je nič, a až potom sme my ostatné. To bolo pre mňa prekvapujúce.

Vidíte v tejto oblasti nejaké zlepšenie, alebo sa mizogýnia a sexizmus len stávajú menej viditeľnými?

Nemyslím si, že sú na ústupe. História feminizmu na Západe… a tu musím povedať, že je pre mňa veľmi zvláštne povedať označenie Západ, keď som tu na Slovensku, lebo viem, že k tomu pojmu máte iný vzťah. Asi by som mala vysvetliť, že keď v Nigérii, odkiaľ pochádzam, povieme Západ, myslíme tým celú Európu.

Pred tridsiatimi rokmi sme do jednej spoločnej Európy ako krajina nepatrili.

Áno, viem, preto hovorím, že je to zaujímavé, kde sme sa ocitli dnes. Vrátim sa teda k odpovedi na vašu otázku. Boj proti sexizmu, ktorý ženy viedli v období sufražetiek bojujúcich za volebné právo žien, je pomerne dobre zdokumentovaný. Pri tom boji bolo jasné, o čo ide. Išlo o to, aby ženy dostali možnosť a právo voliť, a o to, aby sa už na ne nehľadelo ako na majetok.

Sexizmus dnes nie je na ústupe, len nie je taký jednoznačne prítomný a jasný. Je subtílnejší, menej zreteľný, menej uchopiteľný, preto sa o ňom ťažšie hovorí. A aj preto sa s ním ťažšie bojuje. Väčšina ľudí povie: veď ženy nemajú problémy, už majú aj volebné právo.

Celosvetovo však badáme opakujúce sa snahy – a týka sa to aj Slovenska práve v súčasnosti – kontrolovať ženské telá. Prečo sú ženská sloboda voľby a ženské telá pre mužov také vzácne, také hodnotné, že ich chcú ovládať?

Nemyslím si, že muži považujú ženské telá za vzácne či hodnotné. Myslím si,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Iné podcasty Denníka N

Interrupcie

Rodičovstvo

Rozhovory

Životy žien

Kultúra, Rodina a vzťahy, Svet

Teraz najčítanejšie