Denník N

Pomajbo ako básnik Jozef Urban. Nič horšie a bizarnejšie neuvidíte

Foto - Continental
Foto – Continental

Voda, čo ma drží nad vodou je životopis „básnika, ktorý bol aj človekom a ktorý bol zároveň aj svojím vlastným protikladom“.

Básnik Jozef Urban (1964 – 1999) zomrel mladý. A zo všetkých tých vecí, ktorých sa nedožil, túto novú snímku môže ľutovať najmenej.

Súhlasíme s jej tvorcami, že film vznikol „na motívy skutočného života“. Len skutočný básnik mohol prežiť život. A len pravý frajer vypustí do multiplexov najhorší film desaťročia a ešte si bude pýtať, dodajme, že neúspešne, príspevok na distribúciu z verejných peňazí.

Keď Tomáš Magnusek začínal kariéru, český kritik Kamil Fila o ňom napísal: „Nie je úplne fér útočiť na veľmi slabé kusy. Česká snímka Bastardi však akoby priamo volala po šikane zo strany recenzentov: Kopnite si do mňa, som taká strašná a smiešna, že nemám konkurenciu!“

To bolo pred vyše desiatimi rokmi. Český filmár odvtedy princíp svojej estetiky vycibril a zdokonalil ho.

Uveriť Pomajbovi Jozefa Urbana znamená uveriť, že nebohý literát vyzeral, správal sa a vedel mraštiť obočie ako Roman Pomajbo. Jediné, čo vás drží nad vodou, je stopáž. Viete, že sa to rýchlo skončí, a potom sa môžete vyventilovať.

Najprv tri subjektívne najlepšie scény:

Pomajbo je na prechádzke s kamarátom, tiež básnikom, ktorého hrá sám režisér Magnusek. Kamarát navrhuje fajčenie marihuany, Pomajbo je zdržanlivý: „Džointy nefajčím, vždy potom súložím ako červený mravec. Na kondómy nemám. A kto má živiť tých prcúchov?“

Pomajbo divoko súloží so svojou múzou, nad posteľou

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Filmové recenzie

Teraz najčítanejšie