Denník N

28-ročný mladík odfotil všetky naše kostoly, trvalo mu to osem rokov

Zdenko Dzurjanin. Foto N - Tomáš Benedikovič
Zdenko Dzurjanin. Foto N – Tomáš Benedikovič

Občas naňho zavolali policajtov, občas si pomýlil kostol s domom smútku. No nakoniec sa Zdenkovi Dzurjaninovi podarilo odfotiť všetky kostoly na Slovensku. Bolo ich 4125.

Zdenko Dzurjanin (28) vyštudoval ruské a východoeurópske štúdiá, v súčasnosti sa živí prekladmi z bulharčiny a ruštiny. Keď mal dvadsať rokov, vyrazil na cesty po Slovensku a zachytil všetky naše kostoly. „Nepozeral som až tak, ktorý je najškaredší alebo najkrajší,“ hovorí v rozhovore pre N autor projektu kostolyslovenska.sk. „Išiel som kostol za kostolom a nevnímal, ako ktorý vyzerá.“

Ako odpovedáte na otázku, čo ste robili posledných osem rokov?

Veľmi zhruba – chodil som po Slovensku a v rámci svojho projektu, ktorý som si sám vymyslel, som fotil každý kostol v republike. Aj vďaka Bohu a možno aj peknému počasiu som s tým bol za tých osem rokov hotový. Okrem vlastných nôh, bicykla, vlaku či autobusu som najmä posledné roky používal aj auto svojho kamaráta, lebo ja vodičský preukaz nemám. Bolo síce zložité nájsť človeka, ktorý by bol ochotný sa so mnou na to podujať, ale nakoniec sa podarilo.

Prečo sa človek rozhodne fotiť všetky kostoly na Slovensku?

Vždy som chcel priniesť niečo, čo tu ešte nebolo, a kostoly mi prídu ako dobrá vec na prezentovanie historického bohatstva, ktoré tu máme. Druhá vec je, že nerád sedím doma. Bolo to spontánne rozhodnutie. Na vysokej škole som sa vždy snažil ročník skončiť čím skôr. Raz bol taký rok, že mi vychádzalo pol roka prázdnin. Všetky skúšky som spravil v predtermíne, do školy som opäť nastupoval v októbri. Otec sa ma vtedy spýtal – máš veľa času, čo budeš robiť? Sedel som za počítačom v obývačke a len tak do vetra som povedal, že budem fotiť kostoly. V tom čase som ani len nevedel, koľko ich vlastne na Slovensku je.

Čiže ste to považovali za sľub sebe alebo otcovi?

Ani nie. Skôr to bol výsledok toho, že nerád sedím doma a stále musím niečo robiť.

Chápeme, že vám to napadlo, človeku napadne milión vecí. Ale ako sa z nápadu stane plán, ktorý začne realizovať?

Asi to bude tým, že som naozaj chcel spraviť niečo, čo ešte nespravil nikto iný. Vždy ma hnevalo, že existuje veľa knižiek o kostoloch z rôznych oblastí, pokiaľ viem, máme napríklad 39 knižiek o našich drevených kostoloch. Ale neexistuje nič o všetkých slovenských chrámoch. Nakoniec ma inšpirovala kniha o Bratislave, kde boli kresby všetkých kostolov v meste. Tak som sa rozhodol, že to rozšírim o úplne všetky kostoly, len nebudú nakreslené, ale odfotené.

Ste veriaci?

Pochádzam zo zmiešanej rodiny, môj otec je Slovák, mama pochádzala z maďarského prostredia. Tak to mám aj s vierovyznaním. Otec je gréckokatolík, mama rímska katolíčka. Ja by som mal byť maďarský gréckokatolík, lebo vierovyznanie vraj ide po otcovi a národnosť po mame, no v skutočnosti som krstený ako rímsky katolík. Nikdy som nemal problém zájsť na bohoslužbu hocikam.

Hrala viera rolu pri rozhodnutí fotiť kostoly? Lebo cestovať sa dá aj kvôli priehradám alebo rozhľadniam.

Skôr som chcel obísť Slovensko a spoznať krajinu, lebo to považujem za prínosné. A popri tom spraviť niečo, z čoho by do budúcna mohli čerpať iní. Viera tam až takú rolu nehrala.

Ale chodili ste do kostola aj pred týmito cestami?

Áno, desať rokov som hral na organe. Začalo sa to tak, že rodičia ma najprv prihlásili na zborový spev. Potom som sa začal venovať aj klavíru a vďaka polročnému štúdiu na cirkevnom konzervatóriu som sa dostal aj k organu. Časom som hrával cez víkendy aj štyri alebo päť omší, to znamená, že v nedeľu ráno som vstal o piatej a išiel na svoju prvú omšu o siedmej. Ďalšie boli o desiatej, o pol dvanástej a potom večer o šiestej. A popri tom som sa musel aj učiť. Stihol som si vybudovať aj svoj fanklub, sedávali pri mne ľudia, ktorí ma chodili počúvať, nosili mi ovocie a tak. Potom, keď som už cestoval po Slovensku, a bola tá možnosť, som si občas na organoch v kostoloch zahral.

Čo si zo svojich ciest po Slovensku pamätáte?

Pamätám si veľa, lebo pamäť mám dobrú, aj keď si možno nepamätám úplne každý kostol. Najlepšie mi utkveli tie miesta, kde sa niečo zaujímavé stalo, niekoho som stretol a podobne.

Ak by sme vám teraz začali ukazovať fotky konkrétnych kostolov, budete vedieť, kde ležia?

Mal by som. Niektoré sú podobné, ale žiadny kostol na Slovensku nie je rovnaký.

Tak skúsme porozumieť tomu, ako funguje pamäť človeka. Máme predkov z obce Smižany. Viete povedať, aké sú tam kostoly a kedy ste tam boli?

Smižany sú v okrese Spišská Nová Ves, bol som tam niekedy v lete. Je tam jeden menší sivý kostol a potom ešte Svätyňa Božieho milosrdenstva, čo je vlastne jediný kostol, kde si možno pozrieť výstavu vecí, ktoré dostal pápež Ján Pavol II. na svojich cestách.

A čo napríklad Osuské?

To je obec na Záhorí, v okrese Skalica, je tam taký dlhší kostol, ktorý leží na cintoríne. Keď som tam bol, mali tam červenú vežičku. 

Je to v okrese Senica, ale inak je to presné. Ktorý kostol v republike je najškaredší?

Ja by som to nevnímal tak, že ktorý je najškaredší. Sú rôzne kostoly. Jeden v obci Hendrichovce kolega zhodnotil ako strašný gýč. Maličký, kruhový, ružovej farby, s takým stĺpom, človek by povedal „fuj“. No ja som sa na to tak nedíval. Išiel som kostol za kostolom a nevšímal som si až tak, ako ktorý vyzerá. Napríklad kostol v Liptovských Sliačoch je zvnútra modrý. Niekomu by sa to nepáčilo, no v skutočnosti to má symbolizovať Noemovu archu. Niektoré kostoly síce vyzerajú gýčovo, ale je tam symbolika.

Tak inak, aké kostoly sa vám páčia viac? Tie staršie alebo tie, ktoré teraz na zákazku budujú okresní stavební podnikatelia?

Ja mám z každej cirkvi svojho favorita. Možno to bude znieť paradoxne, ale z tých rímskokatolíckych sa mi páči nový moderný kostol z roku 2007, Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v Michalovciach na Stráňanoch, ktorý vyzerá ako loď. Teraz pred ním pribudla aj socha Jána Pavla II.

Čo ste vlastne považovali za kostol? Fotili ste napríklad aj siene Svedkov Jehovových?

Nie, tie nie. Existujú rôzne pohľady na to, čo by sa dalo označiť za kostol, ja som si nakoniec vybral interpretáciu z kánonického práva. To hovorí o budove, v ktorej sa zhromažďujú veriaci, aby sem prišli na svätú omšu, a bola na tento účel určená biskupom. Čiže sú tam rímskokatolícke kostoly, gréckokatolícke kostoly, evanjelické a kalvínske. Na Slovensku máme aj Reformovanú cirkev bratskú a v ružomberskom okrese je aj kostol Československej cirkvi husitskej v obci Liptovská Osada v okrese Ružomberok. Fungoval len do roku 1939, keď bola husitská cirkev zakázaná.

Ako ste plánovali svoje cesty?

Pripravoval som sa mesiac, lebo sa to nedalo spraviť tak, že sadnem do auta a pôjdem kamkoľvek. To boli dni a noci nad mapou, aby som sa neopakoval a nemíňal zbytočne benzín. Prvý kostol, ktorý som vyfotil, bol chrám Sedembolestnej Panny Márie vo Vajnoroch. Zoznam kostolov mal na začiatku 26 strán, a keď sme išli na cestu, zobral som si ho so sebou a odškrtával si, ktorý kostol už máme a ktorý nie.

Čiže ste si na začiatku spravili jeden zoznam a podľa neho ste osem rokov išli?

Samozrejme, bolo asi štyri alebo päť prípadov, keď to na mieste bolo inak. Napríklad – mal som síce správny počet kostolov, ale kostol nebol evanjelický, ale trebárs kalvínsky.

Bratislava, 18.6. 2015. Zdenko Dzurjanin. Foto N - Tomáš Benedikovič
Zdenko Dzurjanin. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ako teda vyzeral deň, keď ste išli fotiť?

Posledné tri roky, keď už som fotil na východnom Slovensku, sa začínala každá cesta v noci. Sadol som na vlak, priviezol sa do Košíc, o šiestej ráno ma na stanici čakal kamarát, košický výtvarník, a išli sme autom. Niekedy šoféroval aj osemnásť hodín denne. V rámci šetrenia času sme fotili niekedy aj z automobilu, čiže boli aj dediny, kde on len na chvíľu zastavil a ja som odfotil kostol z okienka. Samozrejme, potom boli dediny, kde som musel vystúpiť a nájsť nejaký ten pekný pohľad. Bolo to rôzne.

Čiže ste tie kostoly videli zväčša len zvonka?

Niekedy ma pozvali aj dovnútra a išiel som, no kamarát to veľmi nemal rád, lebo potom sme náš plán nestíhali. Stále mal v hlave, že čoskoro bude tma a potom už neodfotíme nič.

Koľko kostolov ste teda videli za deň?

Ako kedy, v zime to bolo menej, v lete viac. Rekord bol 228 kostolov za dva dni, ten sme nikdy neprekonali. V priemere sa podarilo prejsť osemdesiat alebo deväťdesiat dedín za deň. Dohromady som absolvoval 259 ciest.

No ale keď to prechádzate takto rýchlo, tak z tých dedín ani nemôžete mať žiadnu spomienku či zážitok. Nestali sa kostoly len krížikom na vašom zozname?

Chcel som spoznať Slovensko a popri tom niečo robiť. Rád by som sa zastavil pri každom kostole, no ozaj sme mali obmedzený čas.

Keď cudzí človek vyskočí v dedine z auta s foťákom a obzerá si kostol, vyzerá to celkom podozrivo. Nepovažovali vás miestni za možného vykrádača kostolov či niečo podobné?

Bolo pár takých situácií. Väčšinou si skôr mysleli, že som z nejakých novín, no dvakrát na mňa chceli zavolať policajtov, lebo som sa motal okolo kostola a hľadal vhodný uhol, odkiaľ kostol odfotiť. No vždy som ich dokázal presvedčiť, že nie som v dedine kvôli krádeži.

Ak by sme vás stretli, ako vystupujete z auta, a spýtame sa, čo tu robíte, akú vetu by ste povedali?

Vždy som povedal, že fotím všetky kostoly Slovenska. Nato sa každý spýtal, koľko ich je. Mal som takú rafinovanú odpoveď – pokiaľ neodfotím posledný, neviem. Cítil som, že ma podporujú alebo to obdivujú.

Väčšina z nás má predstavu, že okolie kostola je udržiavané a je tam pekný park. Je to tak všade alebo sú aj také farnosti, kde majú neporiadok?

Tiež to závisí od možností, ktoré farnosti majú, aj tých finančných. Sú kostoly, o ktoré sa ľudia starajú zvnútra aj zvonku, sú také, pri ktorých som dokonca nadával, prečo tam stojí ten-ktorý strom, lebo mi zavadzal vo výhľade. Najmä pri kalvínskych kostoloch bol vždy vysoký strom, nikto mi nevedel povedať, prečo. Poznám jeden prípad z obce Kľúčovec v okrese Dunajská Streda, kde zasadili strom, keď umrela manželka jedného z cisárov, a ten strom doteraz stojí.

Ak by sme vám teraz ukázali fotku kostola, čo si všimnete ako prvé?

V prvom rade sa pozerám na to, ku ktorej cirkvi patrí, čiže pozriem sa na jeho vrchnú časť. Či má jednoramenný alebo dvojramenný kríž, alebo napríklad kalvínsku hviezdu. Aj keď na Slovensku sú, samozrejme, aj kostoly, kde tieto spoznávacie znaky neplatia. Takéto kostoly sú napríklad na Gemeri, ktorý som robil medzi poslednými. Dovtedy som mal zakódované, že evanjelický kostol má jednoramenný kríž a nad vstupným portálom sa nachádza nejaká myšlienka zo Svätého písma. Toto na Gemeri neplatí. Človek tam prišiel a zrazu videl evanjelický kostol s kalvínskou hviezdou.

Prečo?

Možno sa chceli odlíšiť. Tam majú kalvínske kostoly nielen hviezdu, ale aj kohúta. Kohút na kalvínskom kostole upozorňuje veriacich, aby bdeli, lebo nikdy nevedia, kedy príde Ježiš Kristus. Keď je kohút na evanjelickom kostole, znamená to opäť niečo iné. Odkazuje na Petrovo zradenie Ježiša v Biblii – kým kohút trikrát zakikiríkal, on ho trikrát zaprel. Ľuďom to hovorí, aby pamätali, že sú hriešni.

Čo si ešte na kostoloch všímate?

Štýl. Viem, že keď má kostol lomené okná, pôjde o gotiku. Mätúce však je to, že keď už človek vkročí dovnútra, interiér môže byť klasicistický.

Dá sa podľa slohu či výzdoby určiť, ktorá cirkev je bohatšia?

Nad tým som sa nikdy nepozastavoval, ale asi aj dá. No závisí to aj od charakteru cirkvi, kalvíni majú veľmi stroho zariadený interiér, nenájdete tam obrazy či sochy, pretože protestovali proti okázalosti.

Keby ste si vy sám stavali kostol, ako by vyzeral?

Mne sa najviac páčia kostoly východných cirkví. Keby som mal vlastný kostol, zvnútra by boli fresky. Gréckokatolíci majú vo svojich kostoloch ikonostasy, drevenú stenu s ikonami, tá by tam bola tiež.

Ste spokojný s tým, aké fotky sa vám podarili?

Samozrejme, mohlo to dopadnúť aj lepšie. Boli kostoly, ktoré som mohol odfotiť lepšie, ale keďže je na väčšine fotiek pekné počasie, hovorím si, že Pánboh bol s nami a asi mu na tom projekte záležalo. Niektoré obce som však musel navštíviť aj viackrát. Pamätám si, že v obci Bunkovce som bol dokonca šesťkrát, lebo päťkrát som tam omylom nafotil dom smútku. Bol som v tom, že ide o kostol.

Čo budete robiť teraz? Kaplnky?

Nie, to by bolo na pár životov, podľa môjho osobného odhadu je ich na Slovensku desaťtisíc. Teraz by som si chcel vyberať také hrozienka z koláča a fotiť tie najzaujímavejšie kostoly v krajinách, ktoré hraničia so Slovenskom, alebo nafotiť kostoly v slovenských obciach v Maďarsku či Rumusku. Pred dvomi týždňami som zasa začal fotiť maďarské drevené zvonice.

Pozrite si fotografie kostolov v interaktívnej mape na KostolySlovenska.sk

kostolyslovenska.sk

Rozhovory

Teraz najčítanejšie