Ako som sa prvý raz stretol s Vladimírom Mečiarom, keď ho ešte nik nepoznal
Vždy to tak bolo a asi aj bude: ak sa chcete predrať do centra politickej moci, musíte využiť reťazec známych. Začiatkom decembra roku 1989 som tomu ešte vôbec nerozumel, hoci som sa zo dňa na deň stal človekom, o ktorom iní predpokladali, že som tejto moci jedným z nositeľov.
Ľudia odo mňa odrazu niečo žiadali. Napríklad riaditeľka školy, kam chodil môj syn, chcela prísť do centrály VPN porozprávať o problémoch, ktoré ju trápia. Alebo za mnou do kotolne, kde som ešte stále hádzal koks do pece a striedal sa s jedným Rómom zo Záhoria, prišla delegácia Rómov s mojím kolegom na čele s požiadavkou, aby som sa stal vajdom v ich osade.
Ale najbizarnejší pokus, ako sa cezo mňa dostať do centra moci, teda k vedeniu VPN, prišiel od istého Vladimíra Mečiara.
V tých týždňoch som trávil dni obvykle až do noci v centrále VPN, ale v tento deň som bol doma už okolo desiatej. Odrazu niekto zaklopal na okno (mávali sme bránku do záhrady odomknutú a nemali sme zvonček ani telefón). Vydesil som sa, lebo mojou prvou myšlienkou bolo, že po mňa prišli muži z ŠtB. Ale bol to
