Denník N

Prečo môže byť diaľnica okolo Bratislavy za štyri miliardy eur predražená

Takzvanú PPP diaľnicu máme na Slovensku zatiaľ iba jednu. Ide o cestu medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami a obchvat Banskej Bystrice. Za 30 rokov by mala stáť takmer 4 miliardy eur. Foto - Tasr
Takzvanú PPP diaľnicu máme na Slovensku zatiaľ iba jednu. Ide o cestu medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami a obchvat Banskej Bystrice. Za 30 rokov by mala stáť takmer 4 miliardy eur. Foto – Tasr

Obchvat pri Bratislave zrejme príliš nepomôže, štát už zúžil okruh firiem, ktoré ho môžu stavať. Pozrite sa, ako to s diaľnicou vyzerá a aké sú jej riziká.

Za čo majú dať daňoví poplatníci odhadované štyri miliardy eur?

Majú ich zaplatiť za budúci obchvat Bratislavy aj s napojením metropoly na Dunajskú Stredu. Ide o 27 kilometrov diaľnice D4 od Jaroviec po Raču a 32 kilometrov rýchlostnej cesty R7 od bratislavského Prievozu po Dunajskú Stredu.

Najviac má obchvat stáť 4,5 miliardy eur. Analýzy štátnych poradcov rátajú s cifrou okolo 4,2 miliardy eur.

Kam sa plány štátu už dostali?

Z deviatich záujemcov si už vybral štyroch finalistov, z ktorých má vzísť víťaz. Ministerstvo dopravy tvrdí, že do finále vyberalo firmy podľa skúseností a referencií. Teraz čaká, že cenu ešte skrešú.

„Sme presvedčení o tom, že máme skutočne konzorciá, ktoré sú svojou silou a veľkosťou schopné ponúknuť najlepšie technické riešenie aj najlepšiu cenu,“ povedal štátny tajomník ministerstva dopravy Viktor Stromček.

Kto je najväčší favorit?

Za favorita možno považovať konzorcium ViaDunaj, vedené francúzskou spoločnosťou Vinci Concessions. Vinci sa už angažuje v podobnom veľkom diaľničnom projekte u nás, a to v takzvanej PPP rýchloceste medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami vrátane obchvatu Banskej Bystrice.

ViaDunaj možno považovať za favorita aj preto, že jeho súčasťou je aj fond Meridiam. Ten spomínali už dávnejšie neoficiálne zdroje ako člena budúceho víťazného konzorcia.

Takto štát nakreslil 59 nových kilometrov diaľnice. Ten, kto vlastní pôdu pod nimi, si môže výrazne prilepšiť. Platí to tým viac, čím bližšie k Bratislave.
Takto si štát predstavuje budúce PPP diaľnice.

Kto je v užšom výbere?

V hre sú okrem spomínaného favorita ešte tri konzorciá. Ide tiež o kombinácie stavbárov a finančných partnerov.

Firma Strabag zastrešila okolo seba spoločnosti Reding Infrastructure a John Laing Investments Limited. Strabag sa môže pochváliť najmä viacnásobnou spoluprácou s tunajšími spoločnosťami Váhostav či Doprastav, ktoré nedávno prechádzali reštrukturalizáciou. Strabag spoločne s týmito firmami v konzorciách často vychádza ako víťaz tendrov na stavbu tunajších diaľnic.

Španielska spoločnosť Cintra vedie konzorcium, ktorého súčasťou je stavebná firma Porr a Macquarie Capital Group.

Nemecká firma Hochtief vedie firmy Iridium Concesiones a Dif Infra PPP 3 Luxembourg.

Prečo je diaľnica taká drahá?

Sčasti preto, že  ide o takzvanú PPP diaľnicu. To znamená, že víťazné konzorcium diaľnicu nielen postaví, ale ju aj zafinancuje. Štát mu ju potom bude 30 rokov splácať. V splátkach však musí zaplatiť aj úroky z úverov, ktoré si súkromník berie drahšie než štát.

Čaká sa, že cena, ktorá vzišla z odhadov, sa ešte zníži, keď súkromníci štátu predložia svoje ponuky. No nevedno, o koľko. Platí pritom, že za podobnú PPP diaľnicu pri Viedni zaplatia naši susedia iba dve miliardy eur.

Ako to, že podľa analýz je obchvat výhodný?

Samotná stavba obchvatu má stáť asi 1,3 miliardy eur. Analýzy vychádzajú z predpokladu, že keby sa ho nepodujal stavať súkromník, štát by si naň mohol požičať najskôr v roku 2023. Ak bude diaľnica skôr, ušetrí sa vraj na palive či na ľudských životoch aj miliarda eur.

Tento argument však nesedí. „Kľúčový predpoklad, že z verejných zdrojov by sa diaľnica nezačala stavať skôr ako v roku 2023, je zjavne účelový. Ak ide o takú potrebnú a prioritnú investíciu, existujú spôsoby, ako zabezpečiť verejné zdroje na jej financovanie aj pred rokom 2020,“ upozorňuje už dávnejšie analytik INEKO Peter Goliaš.

Pomôže metropole?

Keď sa aj obchvat postaví, pomôže možno akurát tak odbremeniť cesty pred Bratislavou od ranných a večerných dopravných špičiek. Problém s prehustenou dopravou v metropole však drahá diaľnica takmer vôbec nerieši, myslí si bývalý investičný šéf Národnej diaľničnej spoločnosti Juraj Čermák.

„Vysoká hustota dopravy nevzniká v Bratislave pre tranzit. Len 17 percent áut prechádza cez Bratislavu. Tranzit sa delí na dva prúdy, z nich 9 percent smeruje na Maďarsko a Rakúsko, 8 percent ide do Česka. Keďže nový projekt nezahŕňa tunel Karpaty, kým sa postaví, obchvat odkloní iba 9 percent dopravy z hlavného mesta,“ vraví Čermák.

Štát však čaká, že diaľnice odbremenia metropolu aj tým, že úplne zmenia dopravné toky v nej.

Je isté, že obchvat bude?

Nie je to isté. Do marcových volieb zostáva ministerstvu dopravy iba niekoľko mesiacov, ktoré má na uzatvorenie tendra. Podľa štátneho odhadu by všetko malo byť hotové na poslednú chvíľu, čiže v prvom štvrťroku budúceho roka.

Dovtedy má štát upresniť technické detaily, čo presne od súťažiacich chce. Tí potom predložia svoje ponuky už aj s odhadovanou cenou. Keď si štát vyberie, víťaz bude precizovať dohody s finančníkmi o peniazoch na diaľnicu.

Čo keď sa obchvat nepostaví?

Aj tak vyjde draho. Niekoľko miliónov metrov štvorcových parciel pod budúcu diaľnicu sa už vykúpilo alebo sa onedlho bude vykupovať. Cena za ne je takmer 300 miliónov eur. To je asi o 100 miliónov eur menej, než vyjde stavba extrémne komplikovaného úseku D1 pri Žiline už aj s náročným najdlhším tunelom na Slovensku.

Pri pozemkoch pod diaľnicu ide väčšinou o pôdu určenú na pestovanie, ktorá sa predáva najviac po 85 centov za meter štvorcový. Vo chvíli, keď sa na nej naplánuje diaľnica, sa už na tieto pozemky pozerá z veľkej časti ako na stavebné parcely, a tie sú extra drahé práve pri Bratislave. Preto majitelia skupovanej pôdy inkasujú aj stonásobok hodnoty ornej pôdy. Cenu určujú znalecké posudky.

Kto na tom zarobí?

Ten, kto chcel, sa mohol bez problémov dozvedieť, kde sa plánuje diaľnica a kde sa teda oplatí skupovať pozemky. Keď sa totiž kreslí trasa diaľnice, verejnosť sa k nej môže vyjadriť.

Informačne najlepšie sú na tom tí, ktorí boli pri zrode diaľničných plánov. Objavilo sa najmä veľa špekulantov, ktorí už vlani kontaktovali majiteľov pestovateľskej pôdy pod budúcou diaľnicou a núkali, že ju skúpia.

„Tvrdili, že skupujú pôdu, pretože keď budú mať dosť hektárov, dostanú príspevky z eurofondov,“ povedal pred časom majiteľ pôdy pri Dunajskej Lužnej.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika

Teraz najčítanejšie