Denník N

Čo všetko vidieť z okna

Pierre Bonnard: Okno (1925)
Pierre Bonnard: Okno (1925)

Stačí sa len dívať a maľovať, pokojne a sústredene, tak ako Pierre Bonnard.

Je tu december, a prišiel aj mráz, ak ešte nesneží, tak každú chvíľu bude. Na svitaní je obloha ako vymaľovaná a všetko je pokryté srieňom.

Vyvoláva to vo mne pocit pokoja, ak nasneží, všetko bude aspoň na chvíľu biele a čisté a tiché. Snehobiele ticho.

Chcel by som maľovať, nikam nechodiť a nič neriešiť, len plátno a farbu. Snáď sa mi to podarí. Dívať sa v decembrovom slnku do polí a nemyslieť na nič. Ťahať čiary po plátne a vypĺňať plochy farbou.

Sníval sa mi dnes v noci sen o veternom koni a siedmich havranoch. Mám ho v hlave už dlho. Veterný kôň priletel z Tibetu, určite poznáte tie pestrofarebné vlajočky plápolajúce vo vetre, je na nich modlitba a obrázok veterného koňa. Rlung ta, teda lungta. Myslím, že je aj symbolom Tibetu. Odkiaľ prileteli tie havrany, neviem. Zrejme s tou zimou. Kým sme ešte nevyrúbali všetky orechy pri hradských cestách, vždy na jeseň ich tam boli kŕdle. Dômyselne hádzali orechy na cestu a autá im ich rozbíjali. Teraz už ostáva len ten Edgarov, sediaci na buste Pallas Atény a končiaci verš slovami ,,Nevermore“.

Veterného koňa má ináč veľa národov, napríklad aj Irokézi. Irokéz verí, že stred univerza, teda jeho os, vždy prechádza Irokézom, nech sa nachádza kdekoľvek, napríklad vo výťahu. Ja som sa napríklad minule nachádzal vo výťahu v Albertíne, je tam veľa výstav a ešte viac ľudí.

Vo výťahu dobré, ale na výstavách ste stále v treťom rade, a to nie je úplný ideál. Zatočila sa mi z toho hlava a musel som sa stiahnuť do kaviarne. Doppio a minerálka a tvarohová štrúdla to upravili. Takže drahý Albrecht Dürer, snáď až nabudúce, dovtedy si budem v pokoji listovať katalóg. V tichu a ústraní, medzi poliami a snáď priletia aj havrany.

Čo sa podarilo, bola návšteva výstavy Pierra Bonnarda v blízkom Kunstforum Bank Austria. Tá je naozaj krásna a zahreje nielen tým, že sú tam samé letné obrazy, s nádhernými oblohami, aké sú len na Bonnardových obrazoch. Svetlo akoby zastalo v čase a trvalo večne ovplyvňujúc farby točiace sa ako na tom najkrajšom kaleidoskope spektra. Fascinujúce, čo všetko vidno z okna, stačí sa len dívať a maľovať, tak ako on. Pokojne a sústredene. Akurát ešte musíte byť Pierre Bonnard a vedieť, čo je to farba pamäti.

Pierre Bonnard bol aj dobrý Irokéz.

Stôl s písacími potrebami, knižka s menom jeho ženy Marie, ona je na balkóne dívajúc sa na mesto, za ktorým sa rozprestierajú kopce Provence, miesta, ktoré boh určite dokončil, modré, modré až k oblohe odrážajúcej more, šíre a hlboké, ako obloha sama.

„Only this and nothing more.“
„Nameless here for evermore.“
„This it is and nothing more.“

Teraz najčítanejšie