Neotravujte, tu sme pri slovenčine

V piatok bol zverejnený azda najväčší trus zo zobraných spisov Mariana Kočnera. A zas je to jazykovo také nedbanlivé, že človek sa musí hanbiť. Odhoďme falošnú kolegialitu a pozrime sa, ako správne sa mali ústavní činitelia porozprávať.

Naskutku ohyzdné originály už všetci poznajú, takže ich nemusíme opakovať. Nasledujú praktické ukážky, ako sa rediguje. Všetky uvedené slová nájdete v kodifikačných príručkách. Nebojme sa hviezdoslavizmov a iných výrazov, ktoré sú slovníkovo zachytené len preto, lebo nejakí epigóni pred dvesto rokmi práve vchádzali do dejín slovenskej literatúry.

Uvedené hviezdy videozábavy za to tak celkom nemôžu, lebo netušili, že sa ich prejavy stanú verejnými. Trnka k tomu prispel, samozrejme, ale tiež nevedel, že si nesmie ani zafajčiť vo vlastnom kancli. Chyba, chyba.

Vo vete „Ešte aj Fica oholil, do kelu, lebo mu nedal z toho polovicu, ale nejak inak ho domotal, úplný kráľ“ dáme do poriadku vulgarizmus, nespisovnosti aj slovosled. Do kelu je, samozrejme, základná nadávka s toľkými variáciami, že ich na tomto mieste nemožno vymenovať a každý použije svoju obľúbenú. Moje sú: do hroma, tisíc striel okovaných a kieho helementa.

Pri redigovaní často riešime aj opakovanie slov, ktoré v písanom texte musí mať funkciu, a nebľaboceme stále to isté ako niekde na generálnej prokuratúre.

„Rozmýšľam, ako to spraviť tak, aby sme nevyzerali ako šalugy.“

„V prípade, že zvládneme túto pasáž, keď z toho vyjdeme nie ako ľaľovia.“

„Ten lapikurkár to niekde vyštáral, vyvetril.“

Šlo o to, aby sa novinári „zas nevypytovali blúzniny potom“. Opäť platí, že zdegenerované výplody cudzej mysle možno v jazyku, ktorý nezaniká, označiť mnohými spôsobmi. Obmeníme: „Capiny drístali a nepredali.“

Kvóty, o ktorých nikto netušil, môžu byť skoprdačené. A „predal to americko-japonskému pľuhavému konzorciu, dve celé dve miliardy“. Inak, pôvodné „dva miliardy“ sú skutočne nehodné ministra.

„Ten niktoš sa s tým už necifroval, zobral motorovú pílu, to už bolo jedno, či to bolo draho alebo lacno, ale predal to. Dve miliardy má, hnusník.“

Zásadne neprepisujeme na svoj obraz, čo je bez chyby. Napríklad táto veta je úplne v poriadku: „Vôbec nezáleží na tom, čo je pravda, ale čo povieš.“ Navyše môžeme pochváliť správnu voľbu predložky, lebo iní ľudia si nie a nie natĺcť do kotrby, že jediné správne je: záleží „na“ a závisí „od“.

A vôbec, už je to celé v poriadku.