Denník N

Valábik napísal knihu, komentuje v RTVS a nahráva podcast s Gáboríkom: Nie som celebrita

Boris Valábik. Foto N – Peter Kováč
Boris Valábik. Foto N – Peter Kováč

Po skončení hokejovej kariéry nastúpil na policajnú školu, dnes je autorom knihy aj podcastu a pôsobí ako hokejový expert RTVS. „Nie som žiadna celebrita, štátna správa je pre mňa istota,“ hovorí Boris Valábik.

V článku sa dočítate aj:

  • že si stojí za svojou kritikou Jána Filca a Libora Hudáčka,
  • ako sa vďaka Denníku N stal mediálnou osobnosťou,
  • prečo si urobil maturitu až ako dvadsaťdvaročný,
  • ako je možné, že niektorí bývalí hokejisti majú finančné problémy,
  • prečo je Marián Gáborík v podcastoch oveľa zábavnejší ako pred novinármi,
  • v čom je slovenská liga najlepšia na svete
  • a čo by pomohlo nášmu hokeju.

Je dnes Boris Valábik populárnejší, ako keď bol hráč?

Na Slovensku určite. Tu ma vnímali hlavne ako bitkára, ak ma vôbec poznali, tak hlavne z videí, kde som sa s niekým strkal na ľade. Naopak, v Amerike by ľudia vedeli, za ktoré tímy som hral aj čo som do nich prinášal, no netušia, čomu sa venujem dnes.

Čo je kľúčom vášho mediálneho úspechu?

Žiadny kľúč by som za ním nehľadal. Mediálnym svetom sa stále iba „predieram“, vnímam ho ako bonus popri mojej bežnej práci v policajnom sektore. Nepovedal by som, že som mediálne úspešný, skôr som mal veľké šťastie.

V čom?

Všetko to prichádzalo samo. Začalo sa to Denníkom N – pred tromi rokmi ste za mnou prišli s tým, že chcete urobiť rozhovor o mojej kariére. V tom čase som bol presvedčený, že s hokejom už nechcem mať nič spoločné, možno aj preto som hovoril úplne otvorene. Žiadne kalkulovanie.

Boris Valábik. Foto N – Tomáš Benedikovič

V tomto rozhovore ste otvorene kritizovali Jána Filca, ktorý bol pri zlate z majstrovstiev sveta 2002. Spochybnili ste jeho trénerské schopnosti, povedali ste, že nechápete, „ako niekto na jeho úrovni môže koučovať Slovensko na olympiáde“. Stojíte si za svojím vyjadrením?

Celý rozhovor bol o hokeji a živote po kariére, ale veľké haló sa urobilo práve z pasáže o Jánovi Filcovi. Zaujímavé bolo to, že nejaký Valábik sa odvážil povedať niečo o legende slovenského hokeja. Za svojimi slovami si stojím, hoci by som dnes bol zrejme trochu jemnejší, aby som nikoho neurazil. Zdôrazňujem, že v tom nebolo nič osobné. Nemal som žiadny problém s pánom Filcom, mal som výhrady voči trénerovi Filcovi. Paradoxné však je, že nebyť tohto ošiaľu, nedostal by som sa ku komentovaniu.

Skúste nám to priblížiť.

Myslím, že práve vďaka tomu, že o mne začali písať novinári, si ma všimol Pavol Gašpar, komentátor RTVS. V tom čase do svojho tímu hľadal hokejových expertov. Za žiadneho experta sa síce nepovažujem, ale dohodli sme sa, že to v jednom zápase vyskúšame. Keď som už nejaký čas pracoval v televízii, zavolali mi z vydavateľstva, či nechcem napísať knihu.

Ako ste zareagovali?

Nepovažoval som to za dobrý nápad. Kto som ja, aby som vydal knihu, pýtal som sa, keď ma oslovilo vydavateľstvo. Čítal som knihy od Petra Bondru, Petra Šťastného či otca Mariána Gáboríka a nevedel som si predstaviť, čo by som mohol napísať ja.

Je z toho bestseller Volali ma bitkár. Čo vás presvedčilo, aby ste do toho predsa išli?

Povedali mi, že môžem písať o niečom inom ako moji predchodcovia. Naznačili, že kniha môže byť o mojej ceste, útrapách a hokejovom zákulisí, nie o úspechoch. Počas kariéry som ich aj pre zranenia či zmenu pravidiel nedosiahol tak veľa ako iní velikáni, ale prešiel som si tým istým, čo oni. Zdieľal som s nimi jednu kabínu.

Čo je hlavným odkazom knihy?

Chcel som ukázať skutočnú hokejovú realitu. Nechcem, aby to vyznelo povýšenecky, no som presvedčený, že ľudia aj vďaka mne začali vnímať športovcov inak. Už ich nevidia len tak, že si idú na hodinu zahrať, čo ich baví, a dostanú za to veľké peniaze. Dnes si aj vďaka mne začínajú uvedomovať, aký je hokej tvrdý biznis. Veľa ľudí si však stále myslí, že hokejisti sú hlúpi. Fakt je, že obetovali profesionálnej kariére celý život.

Boris Valábik (1986, Nitra)

je bývalý profesionálny hokejový obranca. Ako sedemnásťročný odišiel do zámoria, kde vyhral za Chicago Wolves farmársku súťaž AHL. V NHL odohral 80 zápasov, no po zraneniach kolena a zápästia sa vrátil do Európy. Kariéru ukončil v decembri 2016 ako tridsaťročný. Dnes pracuje v Športovom centre polície a pôsobí ako hokejový expert RTVS.

Od októbra tohto roka robíte spoločne s Mariánom Gáboríkom podcast Boris a Brambor, ktorý má dnes už takmer dvestotisíc vypočutí. Ako ste sa dali dohromady? 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie