Komunisti nejdú po 30 rokoch do volieb: vytiahli Husáka, ale nedokázali zaplatiť 17-tisíc eur
Ortodoxní komunisti u nás samostatne fungovali od roku 1992. Ich popularita sa postupne prepadala a nezachránila ich ani doba antisystému.
„Ako sa vám darí, deti moje, 30 rokov po prevrate? Je váš život lepší? Nie? Tak to zmeňte!“ píše sa na bilborde s veľkou fotografiou normalizačného prezidenta Gustáva Husáka a s novým logom Komunistickej strany Slovenska (KSS) s červenou hviezdou. Ortodoxní komunisti pár takýchto bilbordov nechali rozvešať po Slovensku – najmä na severovýchode, kde mali svoje bašty aj po páde režimu, ku ktorému sa chcú ako jediní otvorene vrátiť.
Pokiaľ by sa priaznivci KSS chceli vrátiť v čase a dobu posunúť do Husákovej éry, majú smolu – komunisti prvýkrát od pádu komunizmu nekandidujú do parlamentných volieb.
Do nedeľňajšej polnoci totiž ich zástupcovia nepriniesli kandidátku na ministerstvo vnútra, takže sa na volebných zoznamoch definitívne neobjavia. Slovo komunizmus nemá v názve žiadna iná kandidujúca strana.
Diskriminovaní kauciou?
„Je to prvýkrát v histórii tejto strany a v roku 2021 slávime storočnicu,“ hovorí člen predsedníctva Jalal Suleiman o tom, že nekandidujú.
Sám je momentálne zrejme najznámejšou tvárou strany. Rodák zo Sýrie je totiž stálym respondentom antisystémových médií – pre obhajobu komunizmu, ale aj pre svoje propalestínske či antiizraelské názory, ktoré sú im blízke.
„Dôvod je jednoduchý – nedostatok finančných prostriedkov. Kauciu 17-tisíc eur považujeme za diskriminačnú a stranám, za ktorými nestoja oligarchovia, prípadne bohatí podnikatelia, dáva prekážku vstupu do volieb.“
Sedemnásťtisíc eur na kauciu pritom vyzbierali aj ešte menšie či úplne nové strany.
Suleiman zároveň pripúšťa, že nešlo len o zákonnú prekážku. „Tento fakt, že sme do volieb nešli, zapríčinilo určite aj osobné zlyhanie niektorých ľudí,“ vysvetľuje. Podľa Suleimana nebudú členovia vedenia ani na kandidátke inej strany a za zlyhaním nevidí predsedu KSS Jozefa Hrdličku.
KSS je bez štátneho príspevku už od roku 2010 a doteraz vždy vedela 17-tisíc ako zábezpeku zohnať. Pri členskej základni okolo 2 800 členov je to zhruba šesť eur na hlavu.
Antinovember
KSS ešte 9. novembra na svojej stránke písala, že ide do volieb samostatne. Vo vyhlásení sa už vtedy sťažovala na výšku kaucie.
Strana vtedy žila výročím Novembra a „prípravou protestného zhromaždenia podvedených a oklamaných občanov v dôsledku novembrového prevratu pred 30 rokmi“.
Podľa Suleimana KSS neúčasťou vo voľbách nezaniká a chce fungovať ďalej.
Keď Suleiman hovorí o tom, že nekandidujú prvýkrát od roku 1921, mierne zavádza. Komunisti nekandidovali ani od roku 1935 do roku 1945. V roku 1935 získali v československých voľbách 10,3 percenta hlasov a 30 poslancov. V roku 1938, keď Slovensko vyhlásilo autonómiu, už kandidovať nesmeli.
Do volieb išli až po vojne v roku 1946, keď ich na Slovensku s prehľadom v pomere 61 k 30 percentám porazila Demokratická strana.
Iná KSS
Súčasná Komunistická strana Slovenska nie je nástupníckou stranou predrevolučnej KSS.
V roku 1990 kandidovala v parlamentných voľbách strana s rovnakým názvom, išlo však o stranu ovládanú reformným krídlom prednovembrových komunistov vedených Petrom Weissom. Weissova strana sa po voľbách, v ktorých získala 13,6 percenta, premenovala na KSS – Strana demokratickej ľavice a prvú časť názvu potom vymazala.
Ortodoxní komunisti v nej boli v menšine. Vo februári 1990 sa stretli v bratislavskom múzeu V. I. Lenina, aby založili Platformu komunistickej obnovy KSS a protestovali proti sociálnodemokratickému kurzu strany.
V roku 1991 ohlásili potom Zväz komunistov Slovenska a ďalšia skupina stranu KSS ´91.
Tieto skupiny sa spojili pred voľbami v roku 1992 pod názvom KSS. Voliči vtedy na ortodoxných komunistov nezabrali. Pod vedením Vladimíra Ďaďa dostali vo voľbách len 0,75 percenta. Výsledok strany bol v roku 1994 mierne lepší – 2,72 percenta a v roku 1998 to bolo 2,79 percenta.
Komunistickú renesanciu zažila strana pod vedením zaťa Jozefa Ševca, ktorý bol zaťom Vasiľa Biľaka. Tomu sa v roku 2002 podarilo prvý a zrejme aj posledný raz dostať KSS do parlamentu. Získala 6,32 percenta a volilo ju až 182-tisíc ľudí.
Výsledok strany v roku 2002 súvisel aj s neúspechom Smeru pri jeho prvej kandidatúre. Strana Roberta Fica, ktorá sa dostala do parlamentu s víziou „tretej cesty“ a nie sociálnej demokracie, získala len 13,3 percenta a na účasť vo vláde mohla zabudnúť.
Komunisti zrejme u voličov nebodovali programom či osobou predsedu, ale dostali protestné hlasy od ľudí, ktorí sa cítili byť obeťami ekonomickej transformácie trvajúcej vtedy 12 rokov. Nezamestnanosť v tom čase predstavovala viac ako 14 percent a bez práce bolo takmer pol milióna ľudí.
Kým KSS hrala štyri roky v parlamente úlohu opozičných štatistov, postupne slabla. Najskôr z nej odišiel poslanec Herman Arvay, ktorý podporoval niektoré návrhy pravicovej vlády Mikuláša Dzurindu.
KSS sa medzičasom rozpadla a novú stranu Úsvit založil jej politik Ivan Hopta.
V roku 2006, keď už vo voľbách dominoval Smer, ktorý opustil „tretiu cestu“ a vrhol sa doľava, dostali komunisti len 3,9 percenta. Do parlamentu sa síce nedostali, štát im však ešte do roku 2010 vyplácal príspevok na fungovanie.
Medzičasom pre KSS ako šéf medzinárodného oddelenia dva roky pracoval dnešný poslanec Smeru Ľuboš Blaha, ktorý si v roku 2012 v rozhovore pre SME nevedel spomenúť, či bol aj členom strany. Za Smer teraz kandiduje z 11. miesta.
Mladý komunista voličov neoslovil
Stranu vedie od roku 2007 Jozef Hrdlička, ktorého do funkcie zvolili, keď mal len 30 rokov. Do strany vstúpil už v roku 1995 ako 18-ročný.
Od roku 2010 už ortodoxných komunistov čakali len neúspechy. Vo voľbách dostali najprv 0,83 percenta, v roku 2012 0,72 a v roku 2016 len 0,62 percenta. Naposledy ich volilo len 16 278 ľudí. Zlé výsledky mala strana aj napriek preferenciám, ktoré boli často nad jedno percento. Aj ich voliči si totiž uvedomili, že hlasy pre KSS ako keby hodili do koša, a tak na poslednú chvíľu si buď vybrali niekoho iného, alebo voliť neprišli.
Ako vystupuje KSS dnes: na 30. výročie Nežnej revolúcie na Facebooku napísala, že „oslavy podvodu sa vydarili“. Minulý týždeň napríklad Hrdlička so Suleimanom navštívili Európsky parlament na pozvanie europoslanca Miroslava Radačovského, ktorý kandidoval za extrémne pravicovú ĽSNS a potom sa s kotlebovcami rozhádal.
Strana sa bratá hlavne s českými komunistami, ktorí majú u susedov výrazne vyššiu popularitu a od revolúcie boli doteraz vždy v parlamente. Hoci ani to už nemusí po najbližších voľbách platiť, podľa volebného modelu agentúry Kantar zo septembra by sa KSČM dokonca nedostala do parlamentu.
Dnes hlasy KSS berie hlavne Smer a prokomunistický poslanec Blaha. Strana, ktorá neustúpila od myšlienky zmeny spoločenského systému a návratu pred rok 1989, má oveľa viac konkurentov – do volieb idú Socialisti.sk Eduarda Chmelára či Solidarita – Hnutie pracujúcej chudoby Stanislava Mičeva. Mnohé myšlienky KSS sa dajú nájsť aj medzi extrémne pravicovými stranami.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
