Od filozofie a umenia prešla k fyzike. Bez Higgsovho bozónu by sme neexistovali, vraví prvá žena v čele CERN-u
Denník N sa zhováral s riaditeľkou CERN-u.
[25 rozhovorov o slovenskej vede v knižnej podobe – to je novinka Ako chutí tarantula? reportérky Zuzany Vitkovej.]
Tretieho júla 2012 spali niektorí ľudia pred auditóriom v CERN-e, aby sa na druhý deň určite dostali dnu a boli priamo pri tom, keď vedci oznámili, že experimentálne potvrdili existenciu Higgsovho bozónu, niekedy laicky nazývaného aj božská častica.
Higgsov bozón pozorovali až dva detektory na Veľkom hadrónovom urýchľovači, ATLAS a CMS.
ATLAS v tom čase viedla talianska fyzička Fabiola Gianottiová. Riadila tritisíc vedcov z takmer 200 univerzít z 38 krajín.
„Bol to úžasný deň plný emócií,“ zaspomínala Gianottiová pre Denník N na chvíľu, keď vedci oznámili veľkolepý objav.
Vedkyňa medzičasom postúpila do vyššej pozície a od roku 2016 je v čele CERN-u. Vo viac ako 60-ročnej histórii tejto vedeckej inštitúcie je nielen prvou ženou vo funkcii riaditeľky, ale aj prvým človekom, ktorý svoj mandát obhájil a post bude zastávať aj v druhom funkčnom období.
Denník N a zástupcovia ďalších dvoch slovenských médií sa s ňou zhovárali minulý týždeň v sídle CERN-u na predmestí Ženevy.
Zachránili štandardný model
Existenciu Higgsovho bozónu predpovedal fyzik Peter Higgs už v 60. rokoch minulého storočia. Spolu s Françoisom Englertom mu však Nobelovu cenu za fyziku udelili až v roku 2013, čiže rok po tom, čo existenciu častice experimentálne potvrdili v CERN-e.
Prečo je častica taká dôležitá?
Vo fyzike existuje takzvaný štandardný model, ktorý hovorí, že existuje šesť