Denník N

Od filozofie a umenia prešla k fyzike. Bez Higgsovho bozónu by sme neexistovali, vraví prvá žena v čele CERN-u

Fabiola Gianottiová. Foto – CERN
Fabiola Gianottiová. Foto – CERN

Denník N sa zhováral s riaditeľkou CERN-u.

Tretieho júla 2012 spali niektorí ľudia pred auditóriom v CERN-e, aby sa na druhý deň určite dostali dnu a boli priamo pri tom, keď vedci oznámili, že experimentálne potvrdili existenciu Higgsovho bozónu, niekedy laicky nazývaného aj božská častica.

Higgsov bozón pozorovali až dva detektory na Veľkom hadrónovom urýchľovači, ATLAS a CMS.

ATLAS v tom čase viedla talianska fyzička Fabiola Gianottiová. Riadila tritisíc vedcov z takmer 200 univerzít z 38 krajín.

„Bol to úžasný deň plný emócií,“ zaspomínala Gianottiová pre Denník N na chvíľu, keď vedci oznámili veľkolepý objav.

Vedkyňa medzičasom postúpila do vyššej pozície a od roku 2016 je v čele CERN-u. Vo viac ako 60-ročnej histórii tejto vedeckej inštitúcie je nielen prvou ženou vo funkcii riaditeľky, ale aj prvým človekom, ktorý svoj mandát obhájil a post bude zastávať aj v druhom funkčnom období.

Denník N a zástupcovia ďalších dvoch slovenských médií sa s ňou zhovárali minulý týždeň v sídle CERN-u na predmestí Ženevy.

Oznam o existencii Higgsovho bozónu sprevádzalo nadšenie. Foto – CERN/Maximilien Brice

Zachránili štandardný model

Existenciu Higgsovho bozónu predpovedal fyzik Peter Higgs už v 60. rokoch minulého storočia. Spolu s Françoisom Englertom mu však Nobelovu cenu za fyziku udelili až v roku 2013, čiže rok po tom, čo existenciu častice experimentálne potvrdili v CERN-e.

Prečo je častica taká dôležitá?

Vo fyzike existuje takzvaný štandardný model, ktorý hovorí, že existuje šesť

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

CERN

Technológie

Vesmír

Veda

Teraz najčítanejšie