Denník N

Vládny výkrik za očistu justície

Nepotrebujeme novú právnu úpravu na pozastavenie výkonu funkcie sudcu, potrebujeme len, aby všetci tí, ktorí konať majú, naozaj konali.

Autorka je bývalá ministerka spravodlivosti, poslankyňa NR SR

Pamätníci si ešte pamätajú, ako súdna rada tajným hlasovaním zvolila ministra Harabina za predsedu Najvyššieho súdu. Za Radičovej vlády sme potom právnu úpravu zmenili. Proti vôli súdnej rady aj vtedajšej opozície sme otvorili justíciu verejnej kontrole a zaviedli sme verejné hlasovania súdnej rady. Pamätníci si pamätajú aj to, že keď sa potom znovu volil predseda Najvyššieho súdu, sudca Harabin už vo verejnom hlasovaní dostatok hlasov nezískal. Pretože verejné skladanie účtov zohráva svoju rolu. Vždy.

Jednofarebná vláda našu právnu úpravu zmenila a v personálnych otázkach odvtedy súdna rada musí hlasovať tajne. A môžeme pozorovať, že v tajnom hlasovaní sa súdnej rade dlhodobo „nedarí“. Naposledy sa jej nepodarilo už druhýkrát zvoliť predsedu Najvyššieho súdu. Keď sa pri opakovanej voľbe až osem členov súdnej rady nevie vyjadriť ani za, ani proti žiadnemu kandidátovi, to už bolo aj na ostatných 12 členov súdnej rady veľa. Vyzvali preto vládu, aby znovu navrhla zmeniť zákon a umožnila súdnej rade v personálnych otázkach verejné hlasovanie.

Sústredený pohľad na súdnu radu, tlak na vyrovnanie sa so sudcami, ktorí nie sú hodní funkcie sudcu, očakávania verejnosti, že zvolí na pozíciu predsedu Najvyššieho súdu dôveryhodnú osobu, a azda už aj postupne prichádzajúce uvedomovanie si, že tak ako doteraz to jednoducho ďalej nepôjde, menia postoje sudcov. Volanie súdnej rady po verejnom hlasovaní aj v personálnych otázkach preto treba vyslyšať. Vždy som podporovala verejné hlasovanie súdnej rady, presadila som ho za Radičovej vlády a podporujem ho aj teraz.

Na druhej strane, nikdy som nepodporovala a nebudem ani teraz podporovať politické výkriky za očistu justície, ktoré možno znejú populárne, ale nič neriešia.

Vláda dnes navrhuje zaviesť nový dôvod pozastavenia výkonu funkcie. Na návrh ministra, predsedu Najvyššieho súdu alebo predsedu súdnej rady by o ňom rozhodovala súdna rada. Pozastavenie môže byť na pol roka s možnosťou predĺženia o ďalšieho pol roka. Sudcovi ostane 80 percent platu.

Aby bolo jasné, aj dnes možno pozastaviť výkon funkcie sudcovi. Veď aj sudca Sklenka či sudkyňa Jankovská už majú pozastavený výkon funkcie. Dnes tak možno urobiť v súvislosti s obvinením sudcu alebo s návrhom na jeho disciplinárne stíhanie. Nepotrebujeme teda novú právnu úpravu, potrebujeme len, aby všetci tí, ktorí konať majú, naozaj konali. Lebo ak treba pozastaviť výkon funkcie sudcu, musí existovať dôvod aspoň na jeho disciplinárne stíhanie. Viete si potom predstaviť, že minister, aby bol za populárneho, s veľkou pompou podá návrh na pozastavenie výkonu funkcie na sudcu a súdna rada mu to neodobrí? Nevyhnutne bude tá zlá, aj keby mala v danej veci pravdu. Viete si predstaviť, že sa tak stane a nebude dôvod na disciplinárne konanie ani na obvinenie a takýto sudca sa vráti do talára? Komu budeme veriť?

Súdna rada po zverejnených správach z Threemy začala konať. Zriadila komisiu, tá pracuje a chce sa mi povedať, že konečne pracuje. Trvalo to dlhšie, ako malo, a nie všetci v súdnej rade hneď pochopili, že situácia je naozaj vážna. Niektorí to nepochopili dodnes, ako ukázala voľba predsedu Najvyššieho súdu, ale napriek tomu k dôveryhodnosti justície skratky nevedú.

Namieste je otázka, dokedy dokáže čakať verejnosť na obvinenia zo strany polície a na ďalšie disciplinárne návrhy na sudcov, o ktorých si číta v médiách? Aby postupne dostala pocit, že tí, ktorí majú konať, konajú, a začala získavať dôveru vo fungovanie inštitúcií. Táto otázka sa však nedá prekryť zmenou zákona, ktorý nazveme zákon „na očistu justície“. Zvlášť, keď ním nie je. Lebo jeho zmyslom je len demonštrovať aktivitu a dať alibi tým, ktorí nekonali včas.

Teraz najčítanejšie