Tretina 15-ročných nerozumie čítanému textu, v testovaní PISA nás predbehli aj Ukrajina či Bielorusko

Medzinárodné testovanie PISA ukázalo dve správy, jednu dobrú a jednu zlú. Najprv tá dobrá – v matematike sme sa konečne priblížili k úrovni priemeru krajín OECD.

A teraz tá zlá – až tretina pätnásťročných študentov je v rizikovej skupine v čitateľskej gramotnosti, čo znamená, že nedosahuje ani základnú úroveň gramotnosti. Štátny ústav NÚCEM, ktorý meria znalosti detí, to komentuje ako alarmujúce.

Tento rok boli zverejnené už šieste výsledky medzinárodného testovania PISA, ktoré v školách po svete robia v trojročných intervaloch – Slovensko je zapojené od roku 2003. Slovenskí žiaci vypĺňali testy v apríli 2018, zber a analýza výsledkov trvali zhruba rok. Merania sa zúčastnilo 7600 pätnásťročných žiakov z 387 základných a stredných škôl – sú to zvyčajne deviataci alebo prváci na strednej škole.

Priemerné skóre vo výsledkoch testovania PISA ukazuje, že sme zaostali nielen za priemerom OECD, ale aj za našimi susedmi – Českom a Maďarskom. Nehovoriac o Poľsku, ktoré sa dlhodobo pohybuje na vysokých priečkach.

„Úroveň vzdelania v krajine môže byť dobrým indikátorom schopnosti ekonomiky rásť v dlhodobom horizonte: desiatich, dvadsiatich či tridsiatich rokov. Potenciál Slovenska v tomto ohľade nevyzerá najlepšie.“

Priemerný počet bodov v krajinách za všetky tri testy: čitateľská gramotnosť, matematika a prírodné vedy

Tretina nedokáže spracovať zavádzajúce informácie v texte

Čitateľská gramotnosť bola tento rok hlavnou skúmanou oblasťou testovania. Slovenskí žiaci zostávajú stále významne pod priemerom OECD. Predbehli nás už napríklad aj Ukrajina, Bielorusko či aj náš sused Maďarsko.

Ak si porovnáme graf našich výsledkov – Slovensko od roku 2009 klesalo, kým tento rok konečne vystúpilo o 4 percentuálne body vyššie. Sú to však len zanedbateľné pohyby, keďže stále sa nachádzame hlboko pod priemerom ostatných krajín.

 

Čo ukazujú detailné výsledky: V rizikovej skupine detí, ktoré nedokážu rozlíšiť zavádzajúce informácie, skončilo viac ako 31 percent slovenských študentov, čo NÚCEM hodnotí ako alarmujúci výsledok.

PISA ukazuje krajinám výsledky študentov aj konkrétnejšie – zoraďuje, aké percento žiakov napísalo test „na jednotku“ a koľko, naopak, „na nedostatočnú“. Žiaci v top skupine dokážu napríklad prepájať informácie z viacerých textov, kriticky ich zhodnotiť a odhaliť aj skryté informácie. Naopak, žiaci v rizikovej skupine dokážu vyhľadať maximálne jednu informáciu v texte a je pre nich ťažké spracovať „zavádzajúce“ informácie v texte.

Úrovne čitateľskej gramotnosti na Slovensku podľa typu škôl (úroveň 6 je najvyššia)

Počet žiakov v tejto skupine sa pritom od roku 2015 významne nezvýšil, tento stav trvá teda už šesť rokov. „Percentuálny podiel slovenských žiakov, ktorí sa svojím výkonom zaradili do rizikovej skupiny, zostal rovnako alarmujúci ako v predchádzajúcom cykle,“ hodnotí NÚCEM.

Inštitút vzdelávacej politiky dodáva, že za desať rokov počet žiakov v tejto skupine významne narástol, a to o 9 percentuálnych bodov. „Títo žiaci nemajú elementárne zručnosti zodpovedajúce ich veku, napríklad majú veľké problémy s interpretáciou informácií, nevedia zhodnotiť text, ktorý má neobvyklý obsah či formu, a zriedkavo vedia z textu určiť hlavnú myšlienku, prepojiť niekoľko častí textu, dedukovať, argumentovať či rozlíšiť protichodné informácie,“ píše IVP.

Navyše, Slovensko má aj málo tých najšikovnejších študentov v čítaní. Aj keď oproti poslednému meraniu sa počet 15-ročných v top skupine zvýšil o jeden bod, stále ich máme výrazne menej, ako je priemer v OECD.

Slabá nádej v matematike

V matematickej gramotnosti sa Slovensko prvýkrát po rokoch ocitlo v tej menej zahanbujúcej časti tabuľky – na úrovni priemeru OECD. Za sebou sme nechali napríklad aj Ukrajinu, Bielorusko a Maďarsko, teda krajiny, ktoré nás predbehli v čitateľskej gramotnosti.

Oproti roku 2015 sa Slovensko zlepšilo o 11 percentuálnych bodov, čo NÚCEM hodnotí ako významný rozdiel. Z grafu, ktorý porovnáva naše výsledky počas rokov, je však vidno, že máme stále horšie výsledky, než aké sme dosiahli v roku 2009. Dlhodobo klesajú aj priemerné výsledky OECD.

V rizikovej skupine študentov máme na Slovensku 25 percent žiakov. Tento počet sa podľa NÚCEM od roku 2012 a ani 2015 významne nezmenil. Žiaci v rizikovej skupine dokážu odpovedať na otázky, ktoré sú jasne definované, a zvládajú len rutinné matematické postupy.

Úrovne čitateľskej gramotnosti na Slovensku podľa typu škôl (úroveň 6 je najvyššia)

V prírodných vedách je Slovensko stabilne pod priemerom OECD. Síce sme si polepšili o pár bodov, ale ide len o štatisticky nevýznamný pokrok. Ukrajina a Bielorusko sú v tejto kategórii pred nami.

Status rodičov vplýva na deti viac ako pred desiatimi rokmi

Medzinárodné testovanie PISA sleduje aj to, ako vplýva socioekonomický status dieťaťa na jeho vzdelanie. Vyjadruje sa indexom ESCS, ktorý je vypočítaný z rôznych ukazovateľov, ako napríklad vzdelanie a povolanie rodičov či materiálne vybavenie – napríklad aký počet kníh sa nachádza v domácnostiach študentov.

Na úrovni krajiny tento index hovorí o tom, aká je úroveň bohatstva v štáte a aké výdavky putujú do vzdelávania. Na úrovni školy ukazuje skôr charakteristiky konkrétnej komunity – bezpečné prostredie, dostupnosť knižníc či múzeí.

Situácia detí z najchudobnejšieho prostredia je taká zlá, že aj drobné zlepšenie prostredia prináša výrazné zlepšenie vo výsledkoch testovania PISA a celkovo v školských výsledkoch.

„Nárast žiakov v rizikovej skupine súvisí s vplyvom socioekonomického zázemia na výsledky študentov a ten zostáva naďalej nadpriemerne veľký,“ komentuje Inštitút vzdelávacej politiky.

NÚCEM okrem toho konštatuje, že vplyv sociálnej situácie je tento rok horší, ako bol v roku 2009. Dodáva, že kým indexom ESCS možno na Slovensku vysvetliť až 18 percent rozptylu výkonu, v priemere krajín OECD je to približne 13 percent. Z grafu je zároveň vidno, že Slovensko je umiestnené v tej najhoršej možnej časti grafu – kde sú výsledky študentov podpriemerné a ešte navyše má socioekonomický status na výsledky detí najväčší vplyv.

Gymnáziá nie sú už len medzi najlepšími

Zaujímavé je pozrieť sa aj na to, ako v testovaní PISA uspeli slovenské gymnáziá. V posledných rokoch bol jasný trend – počet žiakov v top skupine klesal. A klesal aj počet žiakov z gymnázií, ktorí sa umiestnili medzi najlepšími.

V matematike už v roku 2015 klesol počet žiakov zo 4-ročných gymnázií v top skupine oproti roku 2012 až o 7 percentuálnych bodov. Klesol aj počet osemročných gymnazistov medzi najlepšími – oproti roku 2012 až o 12 bodov.

V roku 2015 sa ukázalo aj to, že stúpa počet gymnazistov v tých najslabších skupinách – ich počet v rizikových skupinách sa zvyšoval už od roku 2009.

Aký trend ukázali aktuálne výsledky? Že výsledky sa stabilizovali a nie sú významne rozdielne od posledného merania. V čitateľskej gramotnosti stúpli výsledky gymnázií v top skupinách, ale len o pár bodov. V matematike sa gymnazisti zlepšili: 8-ročné gymnáziá majú viac žiakov v top skupine (nárast o 11 bodov), 4-ročné gymnáziá o niečo menej (nárast o 5 bodov).

„Ministerka školstva sa bude radovať, že sme neskončili katastrofálne. Slovensko má však na viac ako tešiť sa, že nie sme úplne najhorší,“ reaguje Miroslav Beblavý z PS/Spolu. Koalícia konštatuje, že aj vďaka výsledkom testovania PISA vidno, že najväčšou kauzou vlády Smeru a SNS sú zanedbané deti.

Voči tomu sa ohradilo ministerstvo školstva, podľa ktorého koalícia dehonestuje prácu učiteľov, „ktorým sa podarilo raketovo pozdvihnúť výsledky našich žiakov v matematike“.

Na výsledky testovania PISA reagoval aj poslanec SaS Branislav Gröhling zodpovedný za školstvo. „Ministerstvo školstva vyhlásilo rok 2016 za rok čitateľskej gramotnosti, ale neurobilo v tejto oblasti nič. Schopnosť čítať s porozumením a kriticky overovať informácie je v dnešnej dobe hoaxov a dezinformácií nevyhnutná,“ komentuje výsledky v čitateľskej gramotnosti Gröhling.