Denník N

Odkaz MMŠ: O dôsledkoch globálneho otepľovania v Indii, kde sa zbláznil monzún

Zaplavené domy pri rieke Gange v indickom Allahabáde v pondelok 23. septembra 2019. Foto - TASR/AP
Zaplavené domy pri rieke Gange v indickom Allahabáde v pondelok 23. septembra 2019. Foto – TASR/AP

India patrí k suchom najohrozenejším štátom, ale je najväčším producentom cukru na svete, hoci cukrová trstina patrí k plodinám s obrovskou spotrebou vody.

India je ďaleko, ale to, čo sa tam deje s počasím, by nás malo zaujímať, lebo to naznačuje aj našu budúcnosť. V Indii boli túto jeseň najintenzívnejšie monzúnové dažde za posledných sto rokov, pri povodniach zahynulo 1600 ľudí. Za posledných 70 rokov sa strojnásobil počet dní s prietržami mračien a súčasne sa zvýšil počet dní extrémneho sucha.

Reportáž denníka The New York Times sa začína poznámkou, že monzúnové dažde určovali život v Indii po tisícročia, monzún bol inšpiráciou celej jednej vetvy poézie a hudby, ale dnes sa stáva nočnou morou. „Globálne otepľovanie zničilo koncept monzúnu,“ hovorí vedec Raghu Murtugudde.

Niektoré oblasti Indie trpia viac než iné, ale ohrozená je napríklad aj oblasť Himalájí, ktoré do konca storočia prídu podľa odhadov o tretinu svojich ľadovcov. Voda z nich je pre niektoré oblasti Indie kľúčová. Podľa štúdie Svetovej banky budú dôsledky globálneho otepľovania dramatické pre celú polovicu z 1,3 miliardy obyvateľov Indie už v roku 2050.

Región Marathwada na západe Indie žije predovšetkým z povrchovej vody, ktorú prinášajú monzúny – tú si ľudia držia po zvyšok roka v hlbokých studniach. Lenže tento rok sú studne suché už v októbri, mesiac po prechode monzúnu. Suchá je aj veľká priehrada, ktorú kedysi postavila vláda. Od

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Odkaz MMŠ

Teraz najčítanejšie