Denník N

Astrofyzik: Okolo Zeme obieha veľa odpadu, kolíziám bránia radary, ktoré sledujú objekty nad desať centimetrov

Astrofyzik Róbert Andrássy momentálne pôsobí v Inštitúte pre teoretické štúdiá v nemeckom Heidelbergu. Foto – archív Róberta Andrássyho
Astrofyzik Róbert Andrássy momentálne pôsobí v Inštitúte pre teoretické štúdiá v nemeckom Heidelbergu. Foto – archív Róberta Andrássyho

Silné slnečné búrky dokážu poškodiť či úplne zničiť elektronické zariadenia, vraví slovenský astrofyzik Róbert Andrássy.

Ľudstvo na Marse sa nedá vylúčiť, „ale je to nesmierne nákladný a náročný projekt“, vraví v rozhovore astrofyzik Róbert Andrássy. „Aj s cestou na Mesiac to je neporovnateľné, pretože tá prebieha na časovej škále niekoľkých dní. Cesta na Mars trvá asi pol roka a je potrebné počítať s istou dĺžkou pobytu tam a s návratom. Marťanská atmosféra je taká riedka, že človek musí mať skafander. Z môjho pohľadu je rozumnejšie investovať peniaze do automatických sond,“ dodáva vedec z Inštitútu pre teoretické štúdiá v nemeckom Heidelbergu.

V rozhovore sa dozviete:

  • o zmenách v kozmonautike za posledných 50 rokov,
  • o Slnku a iných hviezdach,
  • aký je život astrofyzika.

Počas štúdia na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika ste absolvovali stáž v holandskom Utrechte. Bol to prvý impulz vyskúšať si život v zahraničí?

Príchod do Utrechtu bol pre mňa veľkým zlomom. Angličtinu, ktorej základy som sa učil až od strednej školy a neskôr pri čítaní odborných článkov počas univerzitného štúdia, som po prvý raz musel použiť pri každodennej komunikácii. Prvé dva mesiace boli náročné a plné trápnych situácií. Môj projekt bol zameraný na spracovanie údajov z vesmírnych ďalekohľadov, ktoré registrujú röntgenové žiarenie z kôp galaxií. Po návrate do Košíc som sa už nebál poslať prihlášky na doktorandské štúdium v zahraničí. Počas pohovorov na Inštitúte Maxa Plancka pre astrofyziku v Garchingu pri Mníchove ma na chodbe zastavila trojica profesorov. Spustili na mňa lavínu informácií o projekte zameranom na vývoj hviezd. Ten sa mi zapáčil, a tak som skončil v Garchingu.

Čo si máme predstaviť pod vývojom hviezd?

Hviezdy sú veľké gule horúceho plynu. Rodia sa z plynovoprachových oblakov, ktoré za istých okolností gravitácia prinúti ku kolapsu. Tým sa teplota v ich jadrách zvýši natoľko, že sa tam vodík začne premieňať na hélium. Pritom sa uvoľňuje veľké množstvo energie, ktoré sa pomaly šíri až k 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie