Len aby Macron nezašiel príliš ďaleko
Hyperaktívna diplomacia francúzskeho prezidenta je vyjadrením postimperiálneho komplexu menejcennosti. To brzdí mobilizáciu EÚ a vyvažovanie Číny a Spojených štátov.
Autor je poľský politológ
Môžete byť talentovaný a politicky odvážny, môžete byť fešák a skvelý rétor, no nakoniec pre tieto vlastnosti trpíte. Z dlhodobého hľadiska sú kľúčovými vlastnosťami úspešného lídra obozretnosť a zdržanlivosť, no ako sa zdá, práve tieto dve kvality francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi chýbajú.
Antipopulista s populistickými móresmi
Macron chce viesť Európsku úniu do 21. storočia. Lenže uspeje len vtedy, ak nezájde príliš ďaleko. Ak bude príliš tlačiť na pílu, objaví sa nový vyzývateľ, ktorým bude nejaký iný politický líder na vzostupe. To sa môže stať kedykoľvek, keď sa Nemecko dostane zo svojej domácej politickej nudy, ak sa iné členské štáty EÚ rozhodnú sformovať koalíciu proti Francúzsku alebo ak si Macron odcudzí priveľa kľúčových hráčov v Únii. Čím väčšie sú ambície francúzskeho prezidenta, tým väčšie riziko bude sprevádzať jeho politickú budúcnosť.
Z politického hľadiska predstavuje Macron oxymoron. Je to hlasný antipopulista, ktorý však rád používa populistické nástroje. Zničil tradičné politické strany a volal po tom, aby profesionálnych politikov nahradili obyčajní ľudia. V súlade s tým naďalej trvá na tom, že jeho hnutie La République En Marche! v skutočnosti nie je politickou stranou a že neleží ani na ľavej, ani na pravej strane politického spektra. Hlavný rozdiel oproti iným populistom spočíva v tom, že jeho program nie je nacionalistický, ale proeurópsky či takmer kozmopolitný, a že je protivníkom iných populistov. Lenže proeurópske postoje sú jeho prioritou len vtedy, ak to dovolia francúzske ekonomické záujmy, ako sa ukázalo, keď v prvej polovici tohto roka vyberal nominantov na najdôležitejšie miesta v Európskej únii.
Navyše, stojí za to si pripomenúť, že Macron pred dvomi rokmi viedol kampaň za tvrdšiu reguláciu zamestnávania pracovníkov z iných členských štátov, zvlášť z Poľska a Maďarska. Svoj najtvrdší útok na populistov zo strednej a východnej Európy viedol z francúzskej fabriky firmy Whirlpool, ktorá sa mala presunúť do Poľska. Macron si môže zo srdca želať hlbšiu európsku integráciu, ale to mu nebráni nacionalizovať francúzske lodenice v snahe zabrániť tomu, aby ich kúpila talianska firma.
Kolega Vladimir Vladimirovič
Neskôr sa Macron správal ako podľa príručky pre populistov, keď začal presadzovať vrelšie vzťahy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a deklaroval, že NATO zažilo „mozgovú smrť“. To je jazyk, ktorý v Kremli pravdepodobne privítali s nadšením. Macronovo varovanie o NATO bolo myslené ako budíček pre Európu, ktorá si má podľa neho zaistiť svoju autonómnu obranu. No bola to aj pripomienka, že Francúzsko je jadrová mocnosť, čo znamená, že nemusí skrývať pochybnosti, ktoré by iní európski lídri nahlas nevyslovili.
Vďaka Macronovmu úsiliu sa Rusko v júni tohto roka vrátilo do
