Hrozba jadrových konfliktov je stále väčšia
S myšlienkou zadovážiť si vlastný arzenál sa pohráva veľa krajín. Preteky, kto získa skôr a viac jadrových zbraní, môžu vyvolať preventívnu vojnu.
Autor je predsedom americkej Rady pre zahraničné vzťahy
Ešte pred niekoľkými rokmi to vyzeralo tak, že problém, ktorý predstavujú jadrové zbrane, sa síce nepodarilo vyriešiť, ale šlo ho úspešne manažovať. Zásoby amerických a ruských jadrových zbraní sa od studenej vojny výrazne zmenšili a dohody o kontrole zbrojenia obmedzovali systémy stredného aj dlhého doletu. Lenže nemusí trvať dlho a nič z toho už nebude platiť.
Spätný chod
Pokrok, ktorého sme boli svedkami v posledných desaťročiach, sa neobmedzoval len na USA a Rusko. Napríklad Líbyu iní politici presvedčili, aby svoje jadrové ambície zanechala. Izraelu sa podarilo zastaviť vývoj jadrových zbraní v Iraku a Sýrii a Južná Afrika sa svojho malého jadrového arzenálu vzdala. Irán podpísal jadrovú dohodu, ktorá obmedzovala jeho schopnosť získať mnohé zo základných komponentov nutných na stavbu jadrovej zbrane. Len celkom nedávno Bezpečnostná rada OSN uvalila tvrdé sankcie na Severnú Kóreu s cieľom presvedčiť ju, aby sa vzdala svojho ešte stále relatívne malého a primitívneho programu výroby jadrových zbraní. Také niečo by umožnilo ďalšie rozhovory na najvyššej úrovni medzi Severnou Kóreou a Spojenými štátmi. A, samozrejme, treba pripomenúť aj to, že za uplynulého trištvrte storočia, presnejšie od bombardovania Hirošimy a Nagasaki, jadrovú zbraň nikto nikdy nepoužil priamo v boji.
Lenže minulé leto Spojené štáty vycúvali zo zmluvy o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu INF z roku 1987. Stalo sa tak po tom, čo došli k záveru, že Rusko podmienky zmluvy porušuje. Zmluva obmedzujúca americké a ruské jadrové zbrane dlhého doletu vyprší v roku 2021 a dnes nie je jasné, či ju zmluvné strany predĺžia alebo nie. Isté je len to, že obe krajiny vynakladajú podstatné sumy na modernizáciu svojho existujúceho arzenálu.
Navyše tým, že USA vycúvali aj z jadrovej dohody s Iránom, zvýšili riziko iránskej odvety. Dohoda uzavretá v roku 2015 nebola ani zďaleka perfektná. Zvlášť dôležité je pripomenúť, že mnohé z najdôležitejších obmedzení by trvali len 10 až 15 rokov a dohoda neobmedzovala vývoj iránskeho systému balistických striel. Ale stanovovala strop pre iránsku jadrovú aktivitu a dovoľovala medzinárodné inšpekcie. Podľa všetkého, čo vieme, Irán tieto obmedzenia dodržiaval.
Všetko je neistejšie
No teraz islamská republika začala pomalý, ale stály proces, ktorý ju má oslobodiť od mnohých reštrikcií stanovených dohodou. Môže to robiť s cieľom presvedčiť USA a Európu, aby oslabili ekonomické sankcie. Takisto môže počítať s tým že tieto kroky dramaticky skrátia čas, ktorý by potrebovala na vývoj jadrovej zbrane bez toho, aby ju niekto napadol. Ale minimálne rovnako pravdepodobné je, že Spojené štáty či ešte pravdepodobnejšie Izrael podniknú preventívny útok zameraný na zničenie nejakej dôležitej časti iránskeho jadrového programu.
Takýto útok by mohol viesť niekoľko iných regionálnych mocností vrátane Turecka, Saudskej Arábie a Egypta k tomu,
