Cítil som sa ako v Matrixe, musel som si vybrať medzi zradou a láskou ku krajine. Oleg Sencov rozpráva, ako sa stal Putinovým väzňom

Po piatich rokoch v ruskom väzení je ukrajinský režisér Oleg Sencov na slobode. Mohol si tak s ročným oneskorením prevziať Sacharovovu cenu v Európskom parlamente a vyraziť na európske turné. Na jeho cestovnej mape nechýba ani Bratislava, kde vystúpi aj na samite krajín OBSE.

Počas diskusie Denníka N v Goetheho inštitúte sme sa s ním rozprávali:

• o vykonštruovanom procese proti nemu,
• o podmienkach v ruskom väzení,
• čo si myslí o normandských rozhovoroch,
• aký má dojem z nového ukrajinského lídra Volodymyra Zelenského a
• čo všetko napísal v ruskom väzení.

Práve ste došli z Paríža, kde vám dali titul čestného občana mesta. Neznepokojil vás náhly obrat Emmanuela Macrona, že už berie Putina ako partnera, s ktorým sa treba zmieriť? 

Francúzi ma presvedčili o svojej naivite. Nemyslím si, že vedia o Putinovi všetko, nerozumejú mu a nevedia si predstaviť, čo je to za človeka. Putin nechce mier na Ukrajine, chce ju mať ako poslušného psíka, čo mu bude skákať do náručia. My takí nebudeme. Nie je to však len o Ukrajine, ale o všetkých krajinách bývalého Sovietskeho zväzu a ďalších európskych krajinách, kde má vplyv a chcel by si ich podmaniť. Chce byť svetovým lídrom, ktorého sa boja a ktorého rešpektujú. Donbas je len jedným zo spôsobov, ako to dosiahnuť. Emmanuel Macron a Volodymyr Zelenskyj majú ambíciu, že to vedia vyriešiť a dohodnúť sa s Putinom. Akurát že jemu nemožno veriť ani jedno slovo.

V pondelok by sa mali znovu naštartovať rozhovory Normandského formátu (Ukrajina, Rusko, Francúzsko a Nemecko). Myslíte, že by mohli priniesť nejaký pokrok?

Je to úplne tak – sú to len rozhovory Normandského formátu. Sú to prázdne reči. Ale, samozrejme, vyjednávanie je lepšie ako vojna. Ak by nejaké vojenské aktivity ustali, potom by išlo o dobré vyjednávanie. Ak by sa ukrajinskí zajatci, ktorých sú stovky, a krymskí zajatci vrátili domov, bolo by to prínosné. Lenže ak si niekto myslí, že Putin vráti Donbas, a to aj za veľmi nepríjemných podmienok pre Ukrajinu, tak to sa určite nestane.

Myslíte si, že Sacharovova cena, petície filmárov z celého sveta a mnohé protesty po Európe pomohli k tomu, aby ste sa dostali na slobodu?

Rozhodnutie o mojej výmene prijal Putin, vždy to bola jeho vôľa, bez ohľadu na tlak ľudí, ktorí volali po mojom prepustení celých päť rokov.

Prečo si Putinov režim vybral za obeť práve vás? 

Prečo ma zadržali? Bola to úplná náhoda, potrebovali nejakého martýra, ktorého by vystavili v televízii a spojili s Krymom. Našli u mňa akési prepojenie na Majdan, nešlo o moju prácu režiséra. A tak mi dali na výber. Vraveli mi, že ak budem svedčiť, že som organizoval na Kryme Majdan, tak mi dajú sedem rokov; ak nebudem, tak dvadsať. A keďže som nesvedčil, ako chceli, dostal som dvadsať rokov. Potom ma obvinili z niečoho úplne iného.

Z terorizmu. Kľúčový vo vašom prípade bol zásah ruských agentov FSB. Ako si spomínate na tento začiatok celého procesu proti vám?

Vzali ma pri mojej bytovke, keď som vystúpil z auta. Rozumel som rizikám, ktoré vyplývali z toho, že som podporoval Ukrajinu. Tušil som, že to môže mať nejaké následky. Keď som videl tých ľudí, ako vychádzali z autobusu a že sú oblečení ako agenti tajných služieb, bolo mi jasné, že si prišli po mňa.

Čo sa dialo ďalej? 

Odviezli ma s vrecom na hlave.